Železnice o budovu z čias Rakúsko-Uhorska záujem nemajú ani v prípade, že v Seredi končila Medzimestská konská železnica z Bratislavy.

Sereď     Dnešný deň začal telefonátmi, ktorých účelom bolo zistenie faktov okolo búrania nehnuteľností pri železničnej stanici v Seredi. Pre ozrejmenie systému pre neznalých -stavebným úradom v prípade stavieb železníc nie je mesto, ale špeciálny úrad pod príslušným ministerstvom. Tam nám povedali, že na odstránenie budov v Seredi bolo skutočne vydané povolenie a to na základe žiadosti ich vlastníka.

Za vlastníka a správcu budovy s nami komunikoval kompetentný pracovník, ktorý nás informoval o tom, že budovy železnicou dlhodobo neboli využívané a pre ich potrebu boli zbytočné. Pri ich kontrolách niekoľkokrát kompetentní pracovníci v budovách zistili nepovolený pohyb, resp. zdržiavanie sa cudzích osôb - bezdomovcov. Budova sa okrem množstva výkalov a neporiadku spojeného s ich ilegálnym využívaním na prespávanie nachádzalo aj značné množstvo injekčných striekačiek a pod. Železnice vyhodnotili, že budovy môžu byť nebezpečné a keďže sú nepotrebným majetkom, rozhodli o ich odstránení.

Pán sa vyslovene vyjadril, že to čo sa deje v Seredi, nemá obdobu a ďalej tento stav tolerovať nemohli.

Chápem pohľad vlastníka nehnuteľnosti, keďže o ňu záujem nemajú. Upozornili sme ich však na význam Serede a železničnej stanice, ako konečnej stanice významnej konskej železnice v histórii (Bratislava-Trnava-Sereď) a tým logické možnosti zriadiť tu múzeum, čoho by sa možno ujalo aj niektoré občianske združenie, prípadne nadšenci železničnej histórie. Túto možnosť som spomenul v nadväznosti na symbolický nájom, čo ale bolo okamžite spochybnené, že symbolický nájom by asi neprichádzal do úvahy. A to je možno aj kameň úrazu. Vlastník - de facto štát využiť historickú budovu nedokáže, nedokáže sa o ňu postarať, no tým, ktorí by poťažne o toto  záujem mali, v ústrety vyjde asi ťažko. Tak volí cestu najjednoduchšiu - búranie.

Každým takýmto krokom sa pripravujeme o časť našej histórie a naše deti uberáme o priame väzby na minulosť a históriu, ku ktorej by v každom prípade vzťah mať mali. Sme kultúrni barbari a takýmto postupom zabezpečíme akurát to, že súčasní mladí ľudia vo svojich hlavách začnú písať svoju históriu a históriu svojej krajiny, ak už nie priamo kúpením aktuálneho mobilného telefónu, na ktorom trávia väčšinu voľného času, tak maximálne založením účtu na sociálnej sieti.

Toto chceme? To naozaj nie sme schopní rozmýšľať v kontexte širších súvislostí a podmienky pre rozširovanie možností turistického ruchu budovať aspoň tam, kde sú na to predpoklady, jasne a zrozumiteľne vychádzajúce z histórie?

Už z dnešných rozhovorov je mi jasné, že väčšinu železničiarov k železniciam viaže už len pracovná zmluva a výplatná páska a ostatné vzťahy odišli do minulosti spolu s pamätníkmi možno pamätajúcimi ešta časy pary, maximálne kartičkových cestovných lístkov, teda dobu, kedy železničná doprava zažívala rozširovanie a neskôr úpadok vo forme meškajúcich vlakov, horiacich rušňov a horiacich dlhodobo neobnovovaných lokomotív ťahajúcich posprejované vlakové súpravy.

- - -

Medzimestská konská železnica Bratislava – Trnava - Sereď

Po vynájdení parného stroja boli vo svete postavené prvé železnice a železničné stanice, nechcelo ani Rakúsko-Uhorsko zaostávať a začalo s výstavbou. V roku 1836 sa stretlo sedemnásť grófov, statkárov a obchodníkov aby založili spoločnosť, ktorá postaví železnicu z Bratislavy do Trnavy. Prvá konská železnica na Slovensku bola sprevádzkovaná v roku 1840 a viedla z Bratislavy do Svätého Jura, do roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až po Sereď. Prevádzka na nej bola zastavená v roku 1872.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Článok o likvidácii budovy nájdete tu: http://www.seredonline.sk/clanky/do-nenavratna-posielaju-dalsiu-historicku-budovu-v-seredi/