V. Tatry v jeden septembrový slnečný deň

Počasie uplynulých desať dní septembra bolo priam výzvou zdvihnúť sa „od prípecku“ a vyraziť niekam do prírody. Keďže mám rád hory, tak som si namieril tam, kde to máme najkrajšie. Boli to V. Tatry. Cestovanie vlakom aj vďaka rôznym zľavám o.i. aj pre kategóriu senior, umožňujú za jeden deň stihnúť toho dosť. Nakoniec priložené obrázky sú toho dôkazom. Poteší, keď vo vlaku či na samotnom mieste vo V. Tatrách vidíte zmeny, dávnejšie nepoznané. Ide hlavne o úroveň cestovania či služieb.Použijúc Vlaku triedy IC, stačí, ak zo Serede odídete ráno 05:39 a vrátite sa do Serede 22:58 , pričom na predom vybranú časť Tatier Vám ostane asi 7,5 hod. A za ten čas sa dá všeličo vidieť.Toľko krát kritizované ceny za služby v Tatrách sa dnes v ničom nelíšia od tých, ktoré nás obklopujú v našom okolí. A to nerátam do toho ceny, ktoré na Vás číhajú na rôznych jarmokoch či vinobraniach, s ktorými ako by sa roztrhlo vrece. Na Lomnickom sedle si asi dali rande všetci schopní Poľskí paraglaidisti. Naraz sa ich tam pripravovalo zahrať sa na moderných Ikarov aspoň 25 ak nie viac. A predvádzali parádne divadlo pre tých tam dolu ako aj pre tých, ktorí si prišli pozrieť Tatranské končiare odinakiaľ ako z lanovky. Mnohí z peších turistov, pohybujúcich sa po magistrále sa vystavovali riziku zakopnutia, keď mali tváre nesmerované na oblohu a pori tom aj kráčali. Vidieť zo sedla až na Kráľovu hoľu našepkáva, aké je to naše Slovensko malé ale zároveň dáva možnosť presvedčiť sa, aké je krásne. Hustota turistov na chodníkoch sa vo včerajší deň dala porovnávať s hustotou večne nenasýtených kupujúcich v nákupných centrách pred Vianocami. Ale radšej nech už hovoria obrázky...