Tip na víkend - Smolenický zámok a okolie

Erdödyovci sa o zámok veľmi nestarali. Zámok pustol a tak ho dali do správy bývalému poddanému Tobiášovi Čekymu. Ten však rýchlo zabudol, že sám bol poddaným a začal sa k ostatným poddaným správať ako „mocipán“. Očakával od nich nadľudskú prácu, avšak jeho odmenou boli len nadávky, bitka korbáčom a temnica. Na zámku sa v tom čase ale usídlil dobrý duch, ktorý zlého Čekyho strašil a chudobným pomáhal. Podľa povesti, raz pomohol mládencovi splniť ťažkú úlohu, ktorú mu dal Čeky pod hrozbou, že ak ju nesplní, dá ho zavrieť do konca života do temnice. Kysel, tak sa vraj volal tento odvážny mládenec zo Smoleníc, si zúfal. Mal odovzdať správu Erdödyovcom, ktorí bývali v Bratislave a vrátiť sa do západu slnka späť s odpoveďou. Keďže nemal koč a ani vrané kone, mohol ta zájsť len pešo a to sa predsa nedalo za jeden deň nijako stihnúť. Nuž aj tak sa na cestu vydal. Zrazu pred ním stojí koč s koňmi a kočišom. Bol to dobrý duch, ktorý mu pomohol úlohu splniť. Keď sa mládenec vrátil pri západe slnka do zámku, správca vyvalil oči a padol od ľaku a už nikdy sa nepostavil. Smolenický zámok bol postavený asi v 15. storočí a odvtedy je dominantou malebnej krajiny Malých Karpát. Stojí na skalnatom brale obkolesený košatými stromami a zámockým parkom. Z jednej strany sa nad ním rozprestierajú husté lesy s Havraňou skalou, Havranicou a Zárubami (najvyšší vrch v Malých Karpatoch) a z druhej strany vidno pestrofarebnú trnavskú rovinu so starobylou Trnavou, s čeriacou sa modrou hladinou vodnej nádrže Boleráz a v diaľke vyčnieva pohorie Tribeč s oblým Zoborom. Pôvodne bol Smolenický zámok gotickým hradom (patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému) a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste, ktorá bola významnou obchodnou trasou tých čias. Počas Napoleónskych vojen vyhorel a zostali len ruiny. Od roku 1777 patril hrad rodu Palffyovcov, ktorí začali obnovovať najprv bašty zo starého hradu. Výstavba zámku a zámockej záhrady začala pričinením grófa Jozefa Pálffyho (majiteľa smolenického a dobrovodského panstva) na začiatku 20. storočia. Dnes je Smolenický zámok súčasťou Kongresového centra Slovenskej akadémie vied. Konajú sa tu nielen semináre, sympózia, konferencie (s účasťou vedeckých pracovníkov z celého sveta), ale aj zasadania štátnych inštitúcií. Zámok je pre verejnosť prístupný len v júli a v auguste. Okolie zámku tvoria rozľahlé upravené lúky s srdiečkovým jazierkom, kde je možné príjemne relaxovať a urobiť si menší piknik. Mnoho ľudí má mylný názor, že okrem Smolenického zámku nie je v okolí Smoleníc nič zaujímavého, čo by stálo za zmienku a preto svoju víkendovú návštevu upriamia inam. To je však hlboký omyl. Prečo ? V čoraz vzhľadovo krajšej obci Smolenice sa nachádzajú pamiatky : kaplnka sv. Vendelína s rodinnou hrobkou Pálffyovcov (miestny cintorín), Krížová cestu s reliéfmi výjavov umučenia Ježiša Krista v 14.tich pomerne zachovalých kaplnkách (postavené v r. 1912 s kaplnkou Nanebovstúpenia Pána (škoda, že nie sú zrekonštruované...) nad cintorínom, pomník padlým vojakom z 1. a 2. sv. vojny, stĺp hanby (pranier) v barokovom štýle z 18. stor., socha pieta s reliéfmi znakov mučenia z 18.stor., zvon, ktorým sa v obci hlásil požiar, v budove starej fary je umiestnené múzeum s exponátmi z halštattského hradiska Molpír, s expozíciou starých kníh zo 17. - 19. storočia z farskej knižnice a exponátmi o vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi, ďalej je tu uvedená história obce v obrázkoch, flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi a etnografia obce a okolia. V okolí Smolenického zámku odporúčam prezrieť si praveké osídlenie (mohylová kultúra) Molpír, kde vedie náučný chodník s textami na tabuliach, prírodnú rezerváciu - najväčšiu a najkrajšiu dolinou Smolenického krasu s dubovo-hrabovými lesmi, mohutnými skalnými bralami a občasným vodopádom a samozrejme jedinú sprístupnenú jaskyňu v Malých Karpatoch a na západnom Slovensku Driny (obdobie prevádzky: 1.04.-31.10.). Tak ste sa už rozhodli ? :-)