Tip na víkend – KATARÍNKA – miesto, kde sa zastavil čas.

Akoby bolo toto miesto vytrhnuté z reality súčasného sveta. Človek, ktorý sem zablúdi počas svojich potuliek, necíti úzkosť, ktorú niektorí ľudia majú počas prehliadok zrúcanín. Všetky negatívne a rušivé myšlienky sa plynule odplavia a následne sa dostavuje niečo povznášajúce - niečo, čo prerastá v pokoj. V prvom momente sa človek snaží zmyslami ohmatať tento duchovný stav a nájsť jeho príčinu, ale nakoniec to vzdá. Dobrovoľne sa necháva uniesť časobránou do minulého sveta, s ktorým napokon aspoň na chvíľu splýva... Pocity a myšlienky sa vznášajú ako ranný horský opar; láskavo pohladiac staré múry kláštora a nerušene plachtiac po zelenej lúke. Pohyby sa vznášajú v étere a všetko je akési ľahulinké a radostné. V tomto starom, minulom svete je človeku dopriate pobývať len zriedka. A človek odrazu pochopí, že je to výzva na spomalenie v životnom zhone... Z termosky voňala čerstvá káva a smerovník na pravej strane asfaltovej komunikácie za obcou Naháč naviguje odbočiť vľavo. Rozbitá, neupravená a členitá lesná cesta nemilo prekvapila. Tlmiče bolestivo vzdychajú a cez otvorené okná predierajú sa kúdole prachu. Vyhnúť sa niektorým autám v protismere bol skutočne problém. Na parkovisku na lúke sa však všetko mení. Panoramatické výhľady na zrúcaninu hradu Tematín, v pozadí vrchy Tríbeč a Zobor, vpredu Trnava a veže atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Príjemný nenáročný chodník vedie cez sýtozelenú stromovú alej. Popri ňom sa tmolia babky bylinkárky. Informačná tabuľa oznamuje okoloidúcim, že v tomto kraji je významný výskyt jašterice zelenej. Na konci chodníka stál smerovník a osamelá štvrkolka, ktorá sa asi nedostala na akciu do campu v Seredi :-). O päť minút vchádzame do zalesnených zakonzervovaných ruín s oblúkovou vstupnou bránou a početnými oknami. Myslel som si, týmto všetko končí. Avšak... To, čo som neskôr uvidel, na chvíľu mi zobralo dych... V prvom momente som sa po skutočne nečakanom prekvapení domnieval, že sa nachádzam v kulisách filmu o sv. Františkovi. Neuveriteľná podoba s kostolom, ktorý dominoval vo filmových scénach, fascinovala. Fascinovalo skutočne všetko - presbytérium, samotná loď kostola, obrovská veža kostola a jej nárožie, zachované múry s pôvodnými freskami... Podľa legendy bol kláštor založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala sv. Katarína (podľa legendy bola Katarína dcéra kráľa Kosta a narodila sa v Egypte v Alexandrii. Bola vraj neobyčajne vzdelaná a krásna) mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštor patril františkánskemu rádu. Jeho komplex bol postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Čoskoro sa toto miesto stalo pútnickým miestom pre pospolitý ľud, ktorý sem prichádzal s úctou a vďačnosťou. V 17.stor. bola Katarínka poškodená tureckými vpádmi a neskôr cisárskymi vojakmi. Napriek tomu, že bola vždy opravená, v roku 1786 vydal cisár Jozef II. dekrét, ktorým kláštor zrušil. Mnísi Katarínku museli opustiť a a kláštor spustol. Na záchranu Katarínky bol vytvorený projekt Katarínka, ktorým sa mladí ľudia formou letných táborov snažia kláštor zachrániť pred ďalším pustnutím a rúcaním. Tábory sú určené pre mladých ľudí od určitého veku z celého Slovenska (bez nároku na finančnú odmenu) až do zakonzervovania stavby. Tento projekt bol vytvorený v spolupráci s Pamiatkovým úradom Trnava, Obecným úradom. Projekt je finančne podporovaný Ministerstvom školstva SR (Programy podpory a ochrany mládeže SR), Ministerstvom kultúry SR a v minulých ročníkoch bol podporený sponzormi či už finančne alebo rôznymi inými druhmi pomoci (pozri (http://www.katarinka.sk/).