Svetlo jari a Veľkonočných sviatkov

Noc sa pomaly a nevtieravo snúbi s prichádzajúcim dňom a človek sa prebúdza z čiernej tmy do nesmelého úsvitu. V meravom tichu ranného oparu sa odrazu ozve nádherný melodický hlas čierneho drozda, ktorý (o dušu) spieva a spieva. Akoby sa chcel „vykričať" od obrovskej radosti a nádeje, ktorá prichádza s ranným Svetlom. Je to zázrak, ktorý si ľudská bytosť (vo svojej ľahkomyseľnej márnotratnosti) mnohokrát ani neuvedomuje a berie ho ako samozrejmosť. Čierne farby sa menia na šedé a pomaly sa strácajú. Nepríjemný chlad akoby ustával. Vo vzduchu cítiť závan teplého vánku a upokojujúcu príjemnú vôňu. Očakávanie sa stupňuje. Matka Zem sa rozhodla ukončiť epizódu vládnutia pani Zimy, aby pootvorila dvere (azda) najkrajšiemu ročnému obdobiu. Obdobiu, ktoré prináša teplo (a hlavne nádej) každému živému stvoreniu. Spravodlivo, každému rovnakým dielom. Opatrne, aby nenarušilo ľudskú krehkosť, vkráda sa do ľudských duší a evokuje v srdci radosť a pozitívnejšiu myseľ. Konečne ! Je to skutočne úžasný Zázrak, ktorý je určený pre každého človeka – mladšieho i staršieho, zdravého i chorého, bohatého i chudobnejšieho... Nič nie je čiernobiele. Všade sú skryté farby (aj keď dlhý zimný čas pred nástupom jari zvádza často k „čiernobielemu“ videniu). „Rozumný“ a skúsený človek to (vy)cíti, pretože vrodené (a darované) inštinkty mu túto skrytú pravdu zjavia v dostatočnom predstihu. A táto pravda stojí za všetky (niekedy) trpké poznania. Ľuďom, ktorí „všetko vedia a všetkému rozumejú“ (a na všetky problémy majú okamžité riešenie) je potrebné pripomenúť, že mlčanie je skutočne zlato... Pudové reakcie, ktoré vedú k cieleným urážkam, diskriminácii alebo disimulácii sú k ničomu. Je jedno, či sa skrývajú za anonymitou alebo nie. Pre mnohých ľudí nie je vôbec jednoduché priznať si svoju chybu alebo sa ospravedlniť (s priznaním svojej identity). Pritom stačí napísať jednoducho : „prepáčte“, „mrzí ma to“ alebo (univerzálne) : „mea culpa“... Koľko času potrebuje človek nato, aby sa zmenil (aby pochopil, že je potrebné druhého človeka si ctiť a vážiť) ? Podobnú otázku položil herec S. Seagal v jednom filme. Nič nie je „čiernobiele“, pretože vždy existujú ďalšie farby. Sú síce rozdelené na primárne a odtieňové, ale spoločne tvoria požadovaný celok. Je to ako mozaika. Každý čriepok má svoju hodnotu, ktorá je neoceniteľná a nezastupiteľná. Tak je to v súčasnosti aj v jarnej prírode. Jej príchodom sa neuveriteľne rýchlo rozžiaria všetky pestré farby v podobe jasnozelených listov, hnedožltých pukov, žltočervených kvetov, modrej hladiny vodných plôch a čiernobiela farba sa odrazu vytratí. Nastáva čas duchovnej harmónie a (veľkonočnej) nádeje (aj hlina je vizuálne čierna, avšak vložením semienok do jej útrob, vyrastie farebná škála rôznych užitočných rastlín a stromov s chutnými plodmi). Chce to však len dostatok času na pochopenie a trpezlivosť. Dostatok času nielen pre začínajúci život, ale aj pre každého človeka. Je to Čas Veľkonočných tajomstiev a úžasnej NÁDEJE pre všetkých... Úžasný Zázrak zázrakov.