Poslanci načrtli perspektívu členstva Srbska, Čiernej Hory a Kosova v EÚ

Poslanci v schválených uzneseniach vyzvali na dôslednejšie zosúladenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky Srbska s EÚ. Požadujú tiež liberalizáciu vízového režimu s Kosovom a naznačili možnosť vstupu Čiernej Hory do EÚ v roku 2025.

Srbsko

Parlament v uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 503 (za): 85 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania), privítal pretrvávajúcu angažovanosť Srbska na ceste integrácie do Európskej únie a vyzval Belehrad, aby toto strategické rozhodnutie aktívne podporoval medzi srbskou verejnosťou. Poslanci tiež ocenili odhodlanie Srbska v oblasti normalizácie vzťahov s Kosovom a podporili Úniou sprostredkovaný dialóg, ktorý by mal predstavovať rámec na dosiahnutie komplexnej normalizačnej dohody medzi Srbskom a Kosovom.

Uznesenie si všíma prebiehajúcu diskusiu o možnej výmene území medzi Srbskom a Kosovom. Poslanci v tejto súvislosti zdôraznili, že cieľom takýchto aktivít by nemalo byť vytvorenie etnicky homogénnych štátov v regióne. Parlament tiež podotkol, že takáto dohoda by bola prijateľná iba vtedy, ak sa dosiahne po vzájomnom súhlase a zohľadnení celkovej stability regiónu a medzinárodného práva.

Poslanci vyzvali Belehrad na zintenzívnenie reformného úsilia v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj na pokračovanie reformy verejnej správy s cieľom zaistiť jej politickú neutralitu. Srbsko by tiež malo dôslednejšie zosúladiť svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku s EÚ, a to aj vo vzťahu k Rusku a v rámci OSN.

Spravodajca uznesenia David McAllister (EPP, DE) uviedol: „Srbsko dosahuje výrazný pokrok vo svojom strategickom úsilí o vstup do EÚ, [v rámci prístupových rozhovorov] má otvorených štrnásť rokovacích kapitol a dve z nich sú predbežne uzavreté. Pokiaľ zameria všetku svoju energiu na prijímanie a zavádzanie reforiem, najmä v súvislosti s kapitolami 23 a 24 v oblasti právneho štátu a s kapitolou 35, ktorá sa zaoberá normalizáciou vzťahov s Kosovom, v nasledujúcich mesiacoch by mohli byť otvorené ďalšie kapitoly. Európsky parlament je pripravený naďalej podporovať Srbsko na jeho európskej ceste.‟

Čierna Hora

Poslanci ocenili ďalší pokrok Čiernej Hory v procese integrácie do EÚ, zároveň však apelovali na vedenie krajiny, aby sa prioritne zameralo na riešenie problémov v oblastiach právneho štátu, slobody médií, korupcie, prania špinavých peňazí, ako aj organizovaného zločinu a s ním súvisiaceho násilia.

Uznesenie, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 484 (za): 80 (proti): 63 (zdržalo sa hlasovania), vyzdvihuje pokračujúce úsilie Podgorice o konštruktívnu regionálnu spoluprácu a dobré dvojstranné susedské vzťahy. Poslanci tiež privítali ratifikáciu dohody o štátnych hraniciach medzi Čiernou Horou a Kosovom a vyzvali na urýchlené vyriešenie pretrvávajúcich hraničných sporov s ostatnými susednými krajinami.

Parlament pripomenul strategickú dôležitosť pristúpenia Čiernej Hory k NATO dňa 5. júna 2017 pre zabezpečenie stability a mieru na západnom Balkáne. Poslanci sa zároveň stotožnili s hodnotením Európskej komisie, podľa ktorého by Čierna Hora, za predpokladu silnej politickej vôle a dosahovania ďalšieho pokroku v reformách a riešení sporov so susedmi, mohla byť pripravená na členstvo v EÚ do roku 2025.

Spravodajca EP Charles Tannock (ECR, UK) uviedol: „Dnešná správa poukazuje na výrazný celkový pokrok Čiernej Hory a kladne hodnotí jej všeobecné smerovanie. Takého úspechy však prinášajú väčšiu zodpovednosť. Parlament v tejto súvislosti jasne vyjadril svoje obavy ohľadom slobody médií v krajine a potreby zintenzívniť boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Toto je moja posledná správa ako spravodajcu k Čiernej Hore, ktorej však želám do budúcnosti všetko dobré a nemám žiadne pochybnosti o jej úspešnej ceste k členstvu v EÚ.‟

Kosovo

Parlament v uznesení, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 393 (za): 139 (proti): 71 (zdržalo sa hlasovania), pochválil Prištinu za prijatie dôležitých právnych predpisov v rámci európskeho programu reforiem (ERA). Poslanci však zároveň kritizovali chýbajúci nadstranícky konsenzus a pretrvávajúcu politickú polarizáciu v Kosove, ktoré negatívne ovplyvňujú schopnosť krajiny zaviesť udržateľné reformy.

Liberalizácia vízového režimu by priblížila Kosovo k Európskej únii, uvádza sa v uznesení, ktoré zároveň víta potvrdenie Európskej komisie, že kritériá pre uvoľnenie vízovej povinnosti boli splnené. Rovnaký pokrok sa však podľa poslancov nepodarilo dosiahnuť v iných oblastiach. Znepokojenie medzi zákonodarcami vzbudzujú najmä finančne poddimenzované súdnictvo, všeobecne rozšírená korupcia, prvky ovládnutia štátu, neprimeraný politický vplyv a nerešpektovanie riadneho postupu.

Uznesenie tiež poukazuje na to, že päť členských štátov EÚ dodnes Kosovo neuznalo. Okrem Slovenska ide o Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko. Schválený text v tejto súvislosti konštatuje, že uznanie Kosova všetkými členskými štátmi EÚ by prispelo k normalizácii vzťahov medzi Prištinou a Belehradom.

Spravodajca Igor Šoltes (Zelení/EFA, SI) uviedol: „Pre Kosovo je dôležité zotrvať na svojej ceste smerom k integrácii do EÚ. Zároveň je však dôležité, aby EÚ uznala, že Kosovo naplnilo všetky požadované kritériá na liberalizáciu vízového režimu - a EÚ by to mala plne rešpektovať. Kosovu by mal byť preto čo najskôr umožnený bezvízový režim. Vláda Kosova by mala pokračovať v zavádzaní reforiem a zamerať všetku svoju energiu aj na ich fungovanie v praxi. Je dôležité pokračovať v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, ale tiež posilniť úsilie smerom k nezávislému a plne funkčnému súdnemu systému.‟