Perú II.

Pokračovanie zo 16.4.09 6. Caňon Colca Ten začína pri malom mestečku Chivay (okolo 1500 obyvateľov), vzdialenom od Arequipa asi 150 km. Cestou tam je treba prekonať ďalšie vysokohorské sedlo (4995 mn.m.). Bus to zvláda úplne v pohode. Všade naokolo polopúšť alebo step, na jednom mieste s mokraďami. A opäť všadeprítomné lamy. Caňon Colca, je dlhý asi 100 km a prístup do neho je po prašnej a rozbitej ceste, postavenej aj z prostriedkov UNESCO a niektorých bohatých európskych krajín. Ten sa neustále zužuje a v mieste, kde dosahuje hĺbku až 1000 m, sídlia v strmej stene kondory. Ich lety nad kaňonom v dopoludňajších hodinách, keď dobre funguje termika, poskytujú nádherné divadlo a sledujú ho početné skupiny turistov. Tí, ktorí si chcú ohriať v chladnom večere kosti, majú tak možnosť urobiť v blízkych otvorených termálnych bazénoch v Chivay za cenu, ktorá neprevyšuje 1,30 € . Hoci celá dedina Chivay je v nadmorskej výške okolo 4000 m a turizmus, zdá sa, je hlavným zdrojom ich príjmov, futbal sa hrá aj tam. Pozorujúc tamojších mládencov, ako vitálne behajú po ihrisku (s umelým povrchom pri umelom osvetlení), ma napadla otázka, koľko by asi vydržali behať v takom tempe naši z dolniakov. 7. Nazca, presnejšie jej okolie, je známe predovšetkým svojimi geoglifmi, vyrytými do púštneho povrchu. Sú to obrazce enormných rozmerov, vyryté do púštneho povrchu okolitých kopcov. V r. 1994 bolo toto územie vyhlásené UNESCO-m za Kultúrne dedičstvo ľudstva. Dodnes sa o pôvode týchto geoglifov vedú učené diskusie bez exaktnej znalosti ich pôvodu a aj určenia. Menšiu časť z nich možno vidieť z rozhľadní postavených pri Panamerikane. Je to asi najdlhšia cesta na svete. Meria 17 848 km a vedie pozdĺž oboch Amerických kontinentov, z Aljašky až na Ohňovú Zem. Významne viac, ale aj za podstatne viac peňazí sa dajú vidieť spomínané geoglify zo štvormiestnej Cesny. Má to však háčik. Musí to byť zavčasu zrána, pokiaľ je ešte dobrá viditeľnosť. Po asi 10:00 dopoludnia sú obrazce (opica, kolibrík, pavúk, pes,..) viditeľné len asi ako cez mliečne sklo a mnohí, ktorí vynaložili na let okolo 40 € odchádzajú sklamaní. Nám sa podarilo vidieť časť z týchto obrazcov z rozhľadne, postavenej hneď vedľa Panamerikany a to bez poplatku. Predposlednou zástavkou pred návratom do Limy bola dedinka Paracas aj s rovnomennou prírodnou rezerváciou 8. Paracas a ostrovy Ballestas Toto miesto poskytne nie všedný pohľad na Pacifické pobrežie so svojimi strmými zrázmi a faunou (bez flóry) pozostávajúcou najmä z vodného vtáctva. Prírodná rezervácia v sebe záhŕňa aj návštevu vlastivedného múzea, ktoré je hodno navštíviť. Nie len preto, že jeho návšteva neznamená nijakú mimoriadnu záťaž peňaženky, ale hlavne preto, že Vám poskytne veľa zaujímavých informácií o okolitej prírode. Na neďalekých ostrovoch Ballestas žije enormné množstvo kormoránov, čajok, tučniakov Humboltových, uškatcov a iných bližšie mne neznámych vtákov. Takýto hojný výskyt je tu vďaka chladnému a na potraviny bohatému Humboltovmu prúdu. Toto je jedno z miest, kde sa v minulosti ťažilo prírodné hnojivo, vo svete známe ako guáno. Za zmienku stojí, že prevažne veľkú časť Pacifického pobrežia tvorí púšť a čím viac sa vzďaľujete od pobrežia, tým je krajina zelenšia a hustejšie obývaná. 9. Lima Je hlavné mesto Perú. Aj s predmestiami má asi 8 milión obyvateľov. Ako skoro všetky veľkomestá sveta má svoje kultúrne a historické miesta vrátane nezbytných nešvárov veľkomiest. Jedným z nich, na ktoré upozorňujú aj miestne CK je rozsiahla kriminalita. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa tam zdržali takpovediac len na prespatie spojené s prehliadkou obmedzenou na centrum. Na priložených foto z Limy je nápadná sýtožltá farba budov. Je to z dôvodu, že Lima sa nachádza na pobreží, kde vôbec neprší a ovdušie je značne vlhké, čo spôsobuje akúsi "šeď" ovzdušia. Takže slnečné lúče sem ťažšie prenikajú. Tak ich slabšiu intenzitu si nahrádzajú sýtosťou farieb, najmä žltej. 10. Zhrnutie Ak by som mal charakterizovať Perú, tak by som ho charakterizoval ako krajinu s priateľskými ľuďmi z ktorých väčšina žije v chudobe, s krásnou prírodou, plnou dokonale opracovaného kameňa, často krát enormných rozmerov a s dobrou kuchyňou a ešte s lepšou kávou. Víno tam nepite, nemajú ho dobré. Krajinu plnú zelených terasovitých políčok. Osobitnú kapitolu tvoria pamiatky v podobe kamenných stavieb tzv. Incas ruinas, ktoré svedčia o vyspelej civilizácii Inkov zo XIV. a XV. storočia. Vtedy tam prišiel a zdecimoval ich biely človek z Európy. P.S. República Perú alebo skrátene Perú, je oficiálny názov krajiny, ktorý som si osvojil. Peru je len jeho slovenská verzia. Na budúce niečo o Patagónii.