Perú I.

V tomto a nasledujúcom príspevku sa chcem s čitateľmi seredonline podeliť o zážitky z cesty do Perú. Perú I. Perú je jedna z juhoamerických krajín, ktorá svojou bohatou históriou a rozmanitosťou prírody zväčšovala moju zvedavosť spoznať ju zbližša, teda aj vidieť. O tom, kedy navštíviť tú ktorú krajinu hovoria zväčša klimatické podmienky v tom ktorom ročnom období. Niekoľko základných údajov o tejto krajine: rozloha: 1285 220 km2 počet obyvateľov: približne 28 milionov delenie: geograficky sa delí Perú na tri časti: Pobrežná časť: je obmývaná Pacifickým oceánom za ktorým sa rozprestierajú rozsiahle údolia a hrebene hôr, prevažne púštneho charakteru. Severná časť poskytuje aj teplé pláže vhodné na kúpanie. Je to trochu zaujímavé, ale v týchto končinách je dážď skôr kuriozitou. Pohoria: Celému územiu dominujú hrebene Ánd s najvyšším vrchom Huascarán (6 768 m n.m.). Klíma je zväčša mierna a suchá. Len obdobie leta (december- marec) je daždivé. Najvhodnejšie na návštevu je obdobie zimy (máj - október) so slnečnými dňami a chladnými nocami. Pre lovcov pekných fotografií priam ideálne. Prales: rozprestiera sa na východ od úpätia Ánd s tropickou vegetáciou až do povodia Peruánskej Amazónie. Toto územie je vhodné navštíviť len po náležitej vakcinácii, ktorá vytvára dobrý predpoklad, že nebudete mať na návštevu tejto časti Zeme (v tom lepšom prípade) zväčša zlé spomienky. Jazyk: Sú hneď dva úradné jazyky: španielčina (ktorý ovláda takmer každý) a jazyk kečua, ktorý má svoje korene až v Inkskej ríši. Okrem týchto dvoch ešte existuje ďalších 48 regionálneho významu. Z nich najviac známy je jazyk Aymarov, ktorí obývajú územie okolo jazera Titicaca. Časový posun: medzi miestnym časom Lima a GMT je -5 hod (-6 hod SEČ) Voľba navštíviť túto krajinu padla na druhú polovinu marca, kedy už končí obdobie dažďov a teploty sú prijateľné cez deň a aj v noci. Keďže Perú patrí medzi tie stredne veľké až veľké juhoamerické krajiny, vymedzený čas (16 dní) na pobyt nám vymedzil aj oblasť poznávania: všetko turisticky zaujímavé na juh od Limy. 1. Cesta do Perú začala vo Schwechate a viedla cez Madrid až do Limy. Až na nepríjemnosti spôsobené chaosom v registračnom systéme cestujúcich, ktoré nám spôsobil španielský prepravca Air Comet (ktorého služby neodporúčam nikomu použiť) prešlo všetko dobre. Celý 16 denný pobyt v Perú mal priebeh ako čítanie dobrého románu. Pri organizovaní našej cesty sme zvolili kompromis medzi „všetko necháme na cestovku z SVK“ alebo „ideme na divoko“. Letenky sme si zaobstarali sami a o náš pobyt v Perú sa postarala miestna (otestovaná CK). Tá nám pripravila program aj so všetkými službami (ubytovanie, transport, vstupy,..) podľa nášho želania pričom z miesta na miesto sme sa prepravovali sami bez zbytočných výdavkov na sprievodcu. Takéto služby sme využívali len na vopred dohodnutých miestach. Tak sme sa vyhli zbytočným stratám času s hľadaním a zaisťovaním nocľahov alebo cestovných lístkov. Napr. cesta do Aguas Calientes, čo je vstupná brána na Machu Picchu, si vyžaduje rezervovať lístky pár dní vopred. Cestovné lístky na vlak sa mimochodom dosť ťažko zháňajú a vlak z Cusco je vypredaný na 3-4 dni dopredu aj v tzv. slabej sezóne (december až marec). Podiel prepravy vlakom a BUS-mi v Peru nepoznám, ale BUS-om je možné dostať sa všade a pohodlne a hlavne bezpečne. Nesmiete si však sadnúť do autobusu, v ktorom sa stretnete so všetkým možným a pre naše predstavy aj nemožným. Napr. taký dealer na biopotraviny Vás dokáže obťažovať presviedčaním o ich výhodnosti aj dve hodiny. Tie lepšie vybavené linky využívajú zväčša zahraničný turisti a poskytujú Vám všetok komfort. Počnúc všadeprítomným čajom z koky, kávou či vždy pripraveným kyslíkovým prístrojom pri prechodoch horských hrebeňov vo výškach okolo 5000 m n.m. Pri dlhšie trvajúcich cestách Vám ponúknu priamo v autobuse teplé jedlo (podobne ako v lietadle), alebo min. hodinovú zastávku v dobrej reštaurácii, čo už je obsiahnuté v cene cestovného lístka. Každého vždy zaujíma aj cena za takéto služby. Možno povedať, že ceny dosahovali zhruba polovinu cestovného ako u nás. Možno aj preto, že takéto služby ponúka hneď niekoľko spoločností. Podobne je tomu aj vo vnútroštátnej preprave lietadlom. Tam to má však jeden háčik. Ten sa nedá pomenovať inak ako výpalné. Je to poplatok (okrem letiskového) za to, že ste navštívili ich región. Keďže inak sa do lietadla nedostanete, tých 5-7 USD, šomrúc, zaplatíte aj tak. Pri odlete z krajiny je to asi o 100% viac. Tento „dobrý zvyk“ si už osvojili aj v iných krajinách J. Ameriky. 2. Cusco sa považuje za hlavné mesto Ríše Inkov. Je to akýsi pupok Inkského sveta. Od Limy je vzdialené asi 1 hod cesty lietadlom a leží v kotline vo výške 3230 m n.m. Vôbec, kto si chce pozrieť Perú, nech počíta s tým, že prevažnú časť svojho pobytu strávi vo výškach okolo 3000 m n.m. a viac. Cusco je vhodné zvoliť ako základňu na vykonanie hviezdicových výletov po blízkom okolí ale aj na Machu Picchu, alebo do Valle Sagrado. Ubytovanie s internetom je už samozrejmosťou. Plno drobných reštaurácií, cestoviek s kompletnými službami a hlavne milých a usmievavých potomkov Inkov, ktorí v sebe nenosia hnev voči potomkom svojich španielských kolonizátorov. (Akýto rozdiel oproti SVK !!). Architektúra mesta je silne poznačená kultúrou jeho španielských dobyvateľov. Najviac sa to prejavuje na sakrálnych stavbách. Je to mesto plné neustále krúžiacich (lacných) taxi, turistov, predavačov umeleckých suvenírov. Oboznámiť sa s históriou, stavbami či inými kultúrnymi pamiatkami mesta samotného ale nie menej zaujímavého okolia je najefektívnejšie zaplatiť si aspoň ½ denný výlet so sprievodcom a vstupmi v niektorej z početných CK. Cusco a jeho okolie je predovšetkým o kameňoch (často krát abnormálnych rozmerov) a stavbách z nich. Za zmienku azda stojí, že mnohé zo stavieb, postavených po kolonizovaní krajiny Španielmi, stojí na pôvodných základoch stavieb, postavených Inkami. 3. Machu Picchu je vzdialené od Cusca asi 150 km. Cestuje sa tam vlakom, špeciálne tam vypraveným a cesta trvá asi 4 hod. Hneď na úvod, ešte v Cusco, musí vlak prekonať výškový rozdiel asi 250 m aby sa potom neskôr pripojil ku divokej rieke Urubamba, povedľa ktorej sa vinie až do Aguas Calientes, kde sú o.i. aj pekné termálne kúpele, hodné zdržania sa na aspoň 2 hod. Z Aguas Calientes je možné vystúpiť na MP pešo (výškový rozdiel cca 400 m v nadmorskej výške asi 2840 m n.m.) alebo busom. Tie premávajú hore dolu na spôsob MHD a dostať sa do nich je možné len s platnou vstupenkou na MP. Návšteva samotného „Sanctuary Lodge“ poskytne niekoľko nádherných výhľadov na okolie ale tiež aj dá podnet na premýšľanie o dávnej histórii tohoto miesta a na tú dobu vysokej technickej vyspelosti jej obyvateľov. Iná možnosť, ako sa dostať na MP je, ísť z povestného km 88 turistickým chodníkom po okolitých vrchoch. Trvá to zhruba 4 dni a je to dokonalá previerka fyzickej zdatnosti. 4. Jazero Titicaca sa nachádza asi 395 km južne od mesta Cusco. Cez jazero vedie hraničná čiara, ktorá ho delí na Peruánsku a Bolívijskú časť. Na brehu Titicaca leží asi 250 tisícové mesto Puno. Cestou do Puno je potrebné prekonať horský prechod vo výške 4335 m n.m. Za týmto prechodom, vo výške viac ako 4000 m sa rozprestiera náhorná plošina, dobre známa pod názvom Altiplano. Na jej nedozerných ako stôl rovných a zelených pláňach sa pasú lamy a alpaky. Tie okrem kvalitnej vlny poskytujú aj veľmi chutné mäso. Po niekoľko desať km cesty po Altiplano sa ocitnete pri jazere Titicaca. Na jeho brehu sa rozprestiera mesto Puno, v ktorom je prístav. V ňom dominujú (svojim počtom) predovšetkým malé plavidlá určené pre potreby turistov. Jazero je najvyššie položeným sladkovodným jazerom na svete (3833 m n.m.). Tak ako v Cusco, aj tu prevláda pôvodné obyvateľstvo teda Kečuovia. Má však odštiepených príbuzných. Sú to Aymarovia. Najľahšie sa od seba dajú rozpoznať tvarom klobúkov, ktoré nosia všetci, aj ženy. Necelú hodinu plavby z prístavu po jazere, narazia turisti na tzv. Islas Uros, čo sú plávajúce ostrovy zhotovené z tam bohate nachádzajúceho sa rákosia. Na nich žijú výlučne práve len Aymarovia. Hlavným zdrojom ich príjmov je turizmus. Vidieť na plávajúcom rákosí školu alebo kostol so solárnym panelom na streche sa dá len tam. V dosahu asi 5 hod. plavby loďou sa nachádzajú dva väčšie ostrovy. Amantání a Taquile. Ten väčší z nich, Taquile, je hodný návštevy. Na samom vrchole je situovaná dedina s veľmi zvláštnymi vzťahmi a hierarchiou medzi jej obyvateľmi. Odtiaľ sa návštevníkom naskytne pekný výhľad na azúrovo modré jazero. Okolité vzdialené vrchy, ktoré je vidno, patria už Bolívii. 5. Arequipa sa nachádza približne uprostred cesty medzi mestami Cusco a Lima. Má nad sebou aktívnu sopku El Misti a stále zasneženú 6-tisícovku (6056) Chachani, kam sa zdatnejší turisti môžu vybrať aj so sprievodcom na výlet aj s prenocovaním na snehu. Biely kameň sopečného pôvodu má na svedomí, že Arequipa je tiež známa aj ako Ciudad Blanco (biele mesto). Je to veľmi pekné mesto so štyrmi univerzitami, so svojou kultúrou a atmosférou sa dosť odlišuje od ostatných peruánskych miest. Z miestneho zdroja som sa dozvedel, že Arequipa bola istý krátky čas aj hlavným mestom Perú. Považuje sa takmer za trestuhodné obísť kláštor Sv. Kataríny, v ktorom spočiatku žilo asi 300 panien z najzámožnejších rodín, ktoré so sebou museli priniesť aj veno. Ale časy sa menia. Dnes tam žije (v uzavretej jeho časti) len asi 30 mníšok. Z Arequipa je možné podniknúť (a trestuhodné vynechať) dvojdňové výlety do Caňonu Colca. Pokračovanie na budúce.