Lotyšsko očami slovenských študentiek: ľudoprázdna krajina, čisté mesto a problémy s Rusmi
Alžbeta Filická a Mária Šumichrastová strávili vďaka programu Erasmus takmer 4 mesiace v Lotyšsku. Čo nám o tejto krajine Pobaltia prezradili?
(Erasmus – program Európskej únie zameraný na vysokoškolské a odborné vzdelávanie. Ročne pošle stotisíce európskych študentov vzdelávať sa do iných krajín.)
Išli by ste na Erasmus opäť, keby ste mohli?
Určite áno, je to výborná skúsenosť. Človek si vyskúša život v inom svete, ďaleko od domácich „istôt“, precvičí cudzí jazyk, odrazu má kontakty po celej Európe a viac spozná aj samého seba. Navyše, prečo nevyužiť Erasmus, keď vás netlačia ešte nijaké záväzky v práci? Taká situácia sa už po skončení štúdia nezopakuje. Preto vrelo odporúčame.
Tento program ponúka aj mnoho iných krajín, prečo práve Lotyšsko?
Áno, na Erasmus sa dá vycestovať do mnohých krajín, ale nemôžete si len tak zmyslieť krajinu, do ktorej chcete ísť. Musíte si vybrať z ponuky výlučne pre váš odbor. Nechceli sme ísť do blízkych krajín, ako je Česko, Poľsko či Maďarsko. Zo vzdialenejších krajín pripadalo do úvahy len Turecko a Lotyšsko. Tak sme sa rozhodli ísť na sever.
Lotyšsko je známe tým, že tam žijú vo veľkom počte aj iné menšiny, najmä Rusi (okolo 27%), taktiež, čo sa týka vierovyznania, sú tam celkom vo vyrovnaných počtoch zastúpení luteráni, pravoslávni, katolíci aj ateisti. Majú v Lotyšsku s tým nejaké problémy, že jedny sa moc nemusia s tými a podobne?
Čo sa týka vierovyznania, tam sme žiadne problémy medzi ľuďmi nepostrehli. A áno, je tu problém s ruskou menšinou. V Lotyšsku žije najviac Rusov spomedzi pobaltských krajín. Dokonca sme sa dozvedeli, že tu bolo v minulosti referendum o zavedení ruštiny ako ďalšieho úradného jazyka, ale nebolo úspešné. Lotyši nemajú radi Rusov, asi to súvisí ešte s traumou z minulosti, keď boli súčasťou ZSSR a takmer každý Lotyš má v rodine predka, ktorý bol transportovaný na Sibír.
Sú názvy, trebárs po obchodoch, názvy ulíc, miest, písané aj po rusky? Bolo počuť často ruštinu?
Názvy ulíc alebo obchodov nie sú po rusky, ale pri každej turistickej informácii alebo atrakcii je vždy daný pojem uvedený aj po rusky a potom ešte po anglicky. Bežne tam ľudia medzi sebou rozprávajú po rusky. Keď počuli nás rozprávať po slovensky, mysleli si, že sme Rusky. Dokonca, dá sa niekedy celkom dobre rozoznať, že ten a ten človek je určite Rus, podľa oblečenia, štýlu, ale aj mimiky.
Sú podľa vás Lotyši v niečom iní ako Slováci, mentalita, správanie?
Vedia oveľa lepšie po anglicky! U mladých je to samozrejmosť a mnoho dospelých nás tiež potešilo plynulou angličtinou. A sú väčší vlastenci. S hrdosťou sa hlásia k svojej krajine. Počas osláv nezávislosti krajiny to bolo cítiť najviac. Každý mal na kabáte stužku v národných farbách, vlajky boli všade, dokonca aj na autobusoch a mali veľkolepý ohňostroj. Lotyši sú hrdí na to málo, čo majú v krajine. My máme krásne hory, jaskyne, krajšie hrady a aj tak frfleme na Slovensko. V tomto by sme si mali od nich vziať príklad.
Taktiež, Riga je veľmi čisté mesto! Žiadne odpadky po uliciach a v podstate nijaké bilboardy. Obrovský rozdiel oproti takej Bratislave.
O Lotyšsku sa hovorí, že je to rovinatá krajina s množstvom jazier, ako by ste ju charakterizovali ešte vy?
Lotyšsko je aj veľmi zalesnená krajina. Charakterizovali by sme ho aj ako ľudoprázdne. Je dvakrát väčšie ako Slovensko, ale má len do 2 miliónov obyvateľov. Aj z toho žije tretina v Rige. Takže keď sme boli mimo Rigy, vnímali sme, že tých ľudí je pomenej.
Z tých miest, ktoré ste v tejto krajine navštívili, ktoré vám najviac ostali v pamäti?
Až tak veľa sme toho v Lotyšsku nenacestovali. Najviac nám prirástla k srdcu samozrejme Riga, kde sme aj bývali. Čo sa týka iných lokalít, páčilo sa nám v mestečku Sigulda, kde majú ich najstarší hrad uprostred rezervácie, krásne upravenej, s romantickými domčekmi a sadmi.
Vyučovanie na lotyšskej vysokej škole prebieha tak ako u nás?
V podstate áno, sú tam prednášky, semináre, podobne ako u nás, ale zásadný rozdiel je ten, že majú takzvaný modulový systém. To znamená, že predmet môže trvať len jeden mesiac a po mesiaci je skúška. Tým sa predmet skončí a začína nejaký nový. No niektoré predmety sme mali ako „long module“, čiže trvali celé tri mesiace.
Sklamalo vás niečo na tejto krajine, čo sa vám nepáčilo?
Nevieme povedať, čo by nás sklamalo, lebo sme tam nešli s veľkolepými očakávaniami. Napríklad sa nám nepáčil systém nočnej dopravy. Žiadna poriadna nočná MHD, aj keď podľa rozpisu by mali chodiť každú hodinu, chodili tak všelijako. Potom možno, čo sa týka potravín – nemajú tu rožky ani iné poriadne pečivo! Rožky sú zrejme len taký československý fenomén (úsmev).
Plánujete sa tu niekedy vrátiť?
Veľmi rady! Keď sa vyskytne nejaká vhodná príležitosť, tak neváhame.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.