Krásnohorská jaskyňa - prehliadka v speleologickej výstroji - VIDEO

Slovensko disponuje naozaj úžasnými prírodnými krásami. Tieto však pre verejnosť, turizmus a propagáciu krajiny stále nevyužívame dostatočne. Aj menej známe a hodnotné prírodné úkazy či historické pamiatky v zahraničí dokážu spropagovať oveľa lepšie  ako my.  Správnym marketingom prilákajú do krajiny státisíce turistov, ktorí dokážu pozdvihnúť ekonomiku nielen daného regiónu, ale celej republiky.

Slovensko je skutočne malá krajina a práve turizmus je to, čo by nám pomohlo v jej rozvoji a to aj bez likvidácie životného prostredia ťažkým priemyslom ako tomu bolo iba v nedávnej minulosti.

Našťastie máme množstvo odborníkov a pre veci zapálených ľudí, ktorí majú záujem nám všetkým šetrne ukázť to, čo nám príroda vytvorila a zanechala.

O netradične sprístupnenej a zaujímavej  Krásnohorskej jaskyni nám vo  videorozhovore na niekoľko otázok odpovedal jej správca  RNDr. Jaroslav Stankovič.

- - -

Jaroslav Stankovič   predstavuje  Krásnohorskú jaskyňu:

Pozývame Vás na návštevu turisticky sprístupnenej Krásnohorskej jaskyne. Jaskyňu môžete navštíviť v sprievode skúsených vodcov v kompletnom jaskyniarskom výstroji.

Krásnohorská jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 34 m. Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Aj keď to už dnes nie je pravda, je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Prehliadková trasa v dĺžke 450 m je sprístupnená pomocou drevených lavičiek, ktorými prekonávame podzemný tok tečúci celou hlavnou časťou jaskyne. Ďalej návštevníci prekonajú prevýšenia pomocou pevných oceľových rebríkov, občas idú priamo terénom jaskyne. Spôsob sprístupnenia a prezentácie je nevšedným jaskyniarskym zážitkom. Túto prehliadkovú trasu zvládli návštevníci od 6 do 76 rokov, takže je vhodná pre všetkých. Deti mladšie ako 15 rokov musia však prísť v sprievode rodičov. Trasa je pomerne členitá a bezpečný pohyb po nej vyžaduje pevnú obuv. Preto je najlepšie prísť vo vibramách. Ak nemáte možnosť priniesť si pevnú obuv, zapožičiame Vám za poplatok 1 EUR čižmy.

Návštevníci sa stretávajú s vodcami v areáli penziónu Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde je sklad materiálu vodcovskej služby. Po vystrojení sa pešo presunú ku vchodu do jaskyne (asi 1 km). Aj na tejto trase sa nachádzajú rôzne pozoruhodnosti, ktoré sa oplatí vidieť.

Vstupy do jaskyne sú v sezóne (od 15. 6. do 15. 9.) o 9,00, 11,30 a 14,00 hod. Mimo sezóny je potrebné návštevu dohodnúť telefonicky alebo e-mailom vopred. Vzhľadom na obmedzený denný počet návštevníkov to odporúčame aj v sezóne.

Kvapeľ

Kvapeľ rožňavských jaskyniarov patrí medzi najväščie sintrové útvary  na svete. Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, ako najväčší kvapeľ sveta. Bol by to však veľký paradox, keby u nás v miernom klimatickom pásme bol najväčší kvapeľ na svete. Vznik veľkých jaskýň a aj veľkých kvapľov má totiž najlepšie podmienky v tropickom krase. Preto sa aj najväčšie kvaple v trópoch nachádzajú. V súčasnosti za najväčšíe kvapele na svete považujú
Existencia 34 m vysokého a približne 2000 ton vážiaceho kvapľa v Krásnohorskej jaskyni je zázrakom prírody. Aj keď chápeme podmienky, ktoré napomohli jeho rastu, len ťažko už vieme pochopiť, že sa tak stalo za menej ako 10.000 rokov.  Horná hranica jeho veku bola datovaná metódou C14 vďaka vzorke z jeho zrúteného predchodcu, ktorý leží pod ním. Ročne mu teda pribudne približne 200 kg hmoty. Pre porovnanie priemerný stlaktit v Slovenskom krase rastie rýchlosťou 1 gram za desiatky až stovky rokov. Aké sú teda podmienky pre jeho rast?

Pre rýchlosť rastu stalagmitov  je dôležité množstvo pritekajúceho roztoku. Na planine o 250 m vyššie  sa nachádza veľký závrt s priemerom  250 m. Ten zásobuje kvapeľ dostatočným množstvom roztoku. Podstatné však je, že krasový kanál tohto závrtu, ktorý privádza do jaskyne aj agresívne snehové vody, sa nepripája do stropu Siene obrov. Hlavný prítok na kvapeľ je z olovnicovitého stalaktitu. Na povrchu planiny nad kvapľom rastie les, kde je v pôde priemerne 2,55 obj % CO2 (maximum 4,4 obj.%). V Sieni obrov bolo nameraných maximálne 0,41 obj.%. Tento rozdiel spôsobuje masívne vyzrážanie rozpusteného vápenca vo forme sintru. Kým bol kvapeľ menší, uplatňoval sa tiež efekt presýtenia kvapky padajúcej z veľkej výšky (Bernoulliho rovnica). Neskôr začal roztok voľne stekať po obvode jeho rozširujúceho sa tela a kvapeľ začal rásť do šírky podobne ak  o sintrové náteky na šikmých stenách jaskýň. Pomohla aj náhoda.

Niečo ďalšie o jaskyniach a okolí  Krásnohorskej jaskyne

Jaskyne Slovenského a Aggtelekské-hokrasu sú od roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva. Stalo sa tak na základe bilaterálneho nominačného slovensko – maďarského projektu. Naše spoločné jaskyne sa tak stali hodnotou nielen pre nás, ale pre celé ľudstvo. Podstatou prírodného dedičstva je určitá forma kultúrneho odkazu. Aby toto dedičstvo ostalo zachované musíme kultúrny odkaz predať ďalšej generácii. Hodnoty a kultúrny odkaz spájame so všetkými jaskyňami, nielen s jaskyňami ležiacimi na území Slovenského a Aggtelekského krasu. Čím sú teda tieto jaskyne výnimočné, že sa im dostalo cti byť súčasťou svetového prírodného dedičstva?

Na pomerne malom území sa vyskytuje nebývalý počet jaskýň. Len na slovenskej strane je ich viac ako 1000.Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje nikde na svete. Vedľa seba sa vyskytujú rôzne typy jaskýň. Prevládajú korózne priepasti na planinách a výverové fluviokrasové jaskyne na ich úpátí. Jaskyne vznikli zložitým procesom speleogenézy za obdobie od konca druhohôr. V jaskyniach sa vyskytujú nielen pestré formy sintrovej výzdoby ale aj a rôzne minerály, egutačné útvary a napriek miernej klíme dokonca aj ľad. Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňaje sú fenoménom svetového významu. Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhom živočíchov.  Nájdeme medzi nimi aj endemické druhy. Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie 35 000 tisíc rokov.

Tieto podzemné hodnoty by sme radi prepojili aj s prírodnými hodnotami  na povrchu a kultúrnymi hodnotami v okolí horného Gemera.

- - -

Viac informácií nájdete na:  www.krasnohorskajaskyna.sk