Hovoria im, že sú blázni - no zároveň ich obdivujú. To čo dokázala Grétka s Michalom totiž naozaj stojí za obdiv !

Iveta Tóthová |  Manželia Grétka a Michal Zozuľákoví zo Šale sa už roky venujú cykloturistike. Počas voľných víkendov nasadnú na svojich dvojkolesových tátošov a brázdia slovenské i zahraničné cesty. Majú našliapaných niekoľko tisíc kilometrov. Áno správne čítate – niekoľko tisíc !

Málokedy sa stáva, žeby redaktor písal v novinách o svojej rodine. No ak je to rodina, ktorá je niečím výnimočná, zaslúži si aby sa o nej písalo. A tak činím aj ja. V úvode spomenutá Grétka je totiž moja sesternica. Sme v rovnakom veku, takže nepatríme už k tej najmladšej generácii, preto to čo Grétka s manželom dokázali stojí za zmienku aj v našich novinách.

Väčšina ľudí  týmto dvom dobrodruhom hovorí, že sú blázni, no zároveň ich obdivujú. Prečo?  Vlani totiž absolvovali na bicykli trasu zo Slovenska až po Čierne more. Prešliapali Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Rumunsko, Ukrajinu, Bulharsko i Moldavsko. Za 15 dní najazdili 1 700 kilometrov. Poučení s načerpanými skúsenosťami sa tento rok rozhodli pre ešte odvážnejšiu dobrodružnú cestu.

23. júna 2017 si zbalili bicykle, stan  i batohy a lietadlom odleteli na severný polárny kruh. Tu šliapli do pedálov a nabrali smer Slovensko.

Fínsko je krajina s nádhernou prírodou no aj drsným počasím. Práve také zastihlo Grétku a Michala pri ceste naprieč krásnou no miestami divokou krajinou. Museli zápasiť s vetrom, zimou, dažďom i kopcovitým terénom no úsmev na tvári im nezmizol. Plnili si svoj sen. Boli unesení priateľským správaním ľudí, ohľaduplnými šoférmi i pohostinnosťou krajanov. Vo Fínsku boli práve „ biele noci „ čo už samo o sebe je niečo, čo si našinec ani nevie predstaviť. 

Po prejdení 1100 km dorazili do Estónskeho hlavného mesta Tallina. Ako vidíte na jednej z fotografií, stali sa tam doslova celebritami, nakoľko si s nimi každý chcel zhotoviť fotografiu.

Chladné noci pod stanom sú náročné a preto boli radi, že aspoň jednu noc mohli stráviť v jednej z domácností, kde im nocľah vybavili ruskí turisti. Na oplátku im Grétka s Michalom museli do neskorého večera rozprávať svoje zážitky. Na ďalšie ráno sa osviežili v chladnom Baltskom mori, no ani studená voda ich neodradila do mora vstúpiť.

Od Baltského mora sa vybrali na návštevu hlavného mesta Lotyšska Rigy. Tu zistili, že nielen oni sú blázni. Stretli sa totiž s dvoma podobnými cyklomaniakmi z Francúzska.

Naši turisti nemali na počasie šťastie. Často im pršalo a fúkal vietor. No ako poznám Grétku s Michalom:  úsmev a dobrá nálada ich nikdy neopúšťa. Preto o nesprávnom rozhodnutí túto cestu absolvovať nemohla byť ani reč.

Následne sa samozrejme ako inak, na bicykloch,  presunuli z  Lotyšska  do Litvy. Dátum ukazoval 8. júl, keď dorazili do hlavného mesta Vilniusu.  Michal študoval na Ukrajine a tak nemali problém dorozumieť sa. A keďže mali zrejme stanu plné zuby, rozhodli sa prespať jednu noc kultúrne a ubytovali sa v centre mesta.  Prezreli si historické miesta, chrámy a navštívili aj vystúpenie folklórneho súboru z Ukrajiny. Podarilo sa im stretnúť aj holandské turistky, ktoré brázdili krajinu na vyzdobenom aute. Spoločná fotografia samozrejme nesmela chýbať. 

Ďalšie kilometre smerovali do Poľska. V tom čase mali za sebou už 2000 km a množstvo zážitkov.  Spomínajú napr. na bicykle, ktoré si večer nechali  odstavené na jednom dvore a ráno ich nenašli. Mysleli si, že im ich niekto ukradol no napokon ich iba dobrá duša schovala pred dažďom. Alebo spomínajú na kemping, odkiaľ ich ráno vyhnali roje včiel a rýchlo museli pred nimi utiecť. Michal spomína  na Litvu, kde sa chcel osviežiť pivom, no alkohol predávajú iba do 22:00 hodiny a tak Michal zostal nasucho :)  Spomienky patria aj dobrým ľuďom, ktorí im po ceste podávali pomocnú ruku, pozývali ich do svojich príbytkov, alebo ich ponúkali jedlom. Nezabudnú ani na oddych na lavičkách, kedy už „ mleli z posledného „., či niekoľko kilometrové bicyklovanie po trase, kde nebolo ani živého vtáčika-letáčika.

Do pamäte sa im vrylo ako si u jedného známeho sušili ošatenie za pomoci ventilátora alebo návšteva u Santa Clausa. Jednoducho povedané, na túto cestu konca života nezabudnú.

V týchto chvíľach Grétka s Michalom šliapu do pedálov posledné kilometre v Poľsku a dnes prekročia hranice so Slovenskom. Unavení ale šťastní, že zvládli to čo si naplánovali. Splnili si svoj veľký cestovateľský sen a sú bohatší nielen o zážitky ale aj o priateľov a radosť z toho, že svoju krajinu zviditeľnili po trase v tom najlepšom svetle. Na hraniciach ich už čakajú redaktori z JOJ-ky a tak sa z Grétky a Michala stanú aj mediálne hviezdy.

No a uvidíme kam ich pedále bicyklov zavedú o rok