Hachiko. Príbeh psa. (Hachikō (ハチ公)

Včerajší 8. marec bol okrem MDŽ aj dňom,  kedy  uplynulo už 80 rokov čo naposledy prišiel na  jednu zo železničných staníc  japonského Tokya  čakať svojho pána psík rasy  Akita Inu   - Hachiko (Hačiko)   Hachikō (ハチ公.  Príbeh to je skutočný a pozná ho celý svet.  Hačiko každé ráno odprevádzal svojho pána do práce a večer ho čakal na vlakovej stanici. Jedného dňa sa jeho pán z práce nevrátil. Zomrel v práci na krvácanie do mozgu. Psík bol natoľko verný, že aj po smrti svojho pána ho chodil čakať na stanicu každý deň. Ľudia ho na stanici vídali  neuveriteľných 9 rokov 9 mesiacov a 15 dní až do jeho smrti. Presne 80 rokov od smrti Hačika mu univerzita v ktorej pracoval jeho pán odhalila sochu.

Zdroj: Internet.

Socha na železničnej stanici sa stala vyhľadávanou turistickou atrakciou Tokya.

Hachiko 10. november 1923 - † 8. marec 1935

Tento príbeh bol sfilmovaný a predabovaný aj do češtiny. Hlavnú úlohu (samozrejme hneď po Hachikovi)  obsadil  Richard Gere.  Film naozaj stojí za pozretie.

Film natočený podle japonského snímku z roku 1987 Hachiko Monogatari se skutečně stal. Richard Gere ztvárnil univerzitního profesora, který se ujme opuštěného psa. Brzy mezi nimi vznikne neuvěřitelné a silné pouto…
Dojemný příběh je americkou adaptací japonského skutečného příběhu, který vypráví o jednom oddaném psovi jménem Hačikó. Tenhle mimořádný pes doprovází svého pána Parkera Wilsona (Richard Gere), univerzitního profesora, každé ráno na nádraží a odpoledne se tam vrací, aby ho přivítal. Jednoho dne však Parker zemře a na stanici se už nikdy nevrátí. Ovšem Hačikó věrně čeká na stejném místě na svého pána den co den, celých devět let. Legenda o nesmrtelném poutu se traduje v Japonsku dodnes. Legenda o věrné oddanosti psa ke svému pánovi a o tom, jak se i ten nejobyčejnější rituál může stát největším a nejčistším vyznáním lásky. [Zdroj: HBO](oficiální text distributora)

- - -

Hačikó (jap. ハチ公^{[pozn 1]} * 10. november 1923 - † 8. marec 1935), známy v Japonsku ako čúken Hačikó (jap. 忠犬ハチ公 – verný pes Hačikó) bol pes rasy akita inu. Narodil sa na farme neďaleko mesta Ódate, v prefektúre Akita.^[1] Na Hačika sa spomína vďaka jeho oddanosti k majiteľovi aj mnoho rokov po jeho smrti.

V roku 1924 sa majiteľom Hačika stal Hidesaburó Ueno (jap. 上野英三郎), profesor na Fakulte poľnohospodárstva Tokijskej Univerzity. Hačikó denne sprevádzal svojho pána, keď išiel do práce a čakal na neho večer na vlakovej stanici Šibuja. V máji 1925 Ueno náhle zomrel na pracovisku. Hačika si vzali do opatery profesorovi príbuzní, neustále však utekal a vracal sa do profesorovho domu. Starostlivosť o psa prevzal profesorov záhradník, ktorý poznal Hačika už ako šteňa. Hačikó každý večer odchádzal na stanicu, dúfajúc že sa profesor konečne vráti z práce domov. Hačikó čakal na svojho pána celkovo po dobu 11 rokov.^[2]

Bývalý študent profesora Uena uverejnil niekoľko článkov o Hačikovej pozoruhodnej lojalite. V roku 1932 jeden z týchto článkov publikovaný v novinách Asahi Šinbun spôsobil celonárodný záujem o tohto psa. Jeho vernosť pamiatke pána dojímal obyvateľov Japonska ako exemplárny príklad oddanosti. Bronzová socha zobrazujúca Hačika stojí dodnes na vlakovej stanici Šibuja v Tokiu, kde Hačikó verne čakal na svojho pána. Hačikov príbeh spôsobil po celej krajine záujem o plemeno Akita Inu.

Hačikó zomrel 8. marca 1935. Jeho pozostatky sú uložené v Národnom vedeckom múzeu v Tokiu.

Zdroj: Wikipedia