Gruzínsko

Ivan Sklenár |  Gruzínsko je zatiaľ pre väčšinu turistov z Európy ešte stále málo známa krajina. Žije v nej necelých 4 mil. obyvateľov na území asi 1,4 x väčšom ako Slovensko. Je to bývalá post sovietska republika „veľkého“ ZSSR. Pomerne dlhá prítomnosť ruskej vojenskej čižmy siaha od 19. storočia až po r. 1991 kedy sa  Gruzínci úplne osamostatnili a začali existovať ako Gruzínska republika. Vplyv Ruska na túto krajinu zanechal dosť silné stopy najmä v architektúre a technickom prevedení všetkého, s čím prídete do styku.  

   Rozlohou početné horské masívy Veľkého Kaukazu na severe a Malého Kaukazu na juhu vytvárajú podmienky pre množstvo zelene a končiare stále bielych vrchov. Topiace sa ľadovce napájajú početné rieky. Jednu z nich prehradili 128 m vysokým priehradným múrom. Vznikla tak vodná nádrž dlhá asi 30 km s objemom asi 3 km³ vody !!  A sú to práve prírodné krásy, ktoré priťahujú neustále zväčšujúci sa počet turistov. Ako som sa dozvedel, sú to poväčšine turisti z krajín bývalého Sovietskeho bloku. Pre Stredoeurópana ťažko zrozumiteľnú gruzínčinu  možno na dorozumievanie nahradiť ruštinou, ktorú ovláda ešte stále značná časť obyvateľov. Ale to v prevažnej miere platí o ľuďoch od veku 45 r. a starších. Napokon na vychutnanie krásy tamojšej prírody netreba veľa slov a zatiaľ to platí aj o peniazoch... Po krajine sa dá cestovať pomerne lacno tzv. maršrutkami, čo sú mikrobusy pre 7 až 9 cestujúcich. Ale znesiteľné až dobré je to, aj keď si najmete taxi na niekoľko dní. Ak ste aspoň traja, tak na denné vozenie vystačíte s 30 – 35 €/os. To hovorím o cestovaní s denným priemerom 200 a viac km. Podobne je to aj s ubytovaním u ktorého dopyt ešte stále nepokrýva ponúkané možnosti. Gruzínsko ponúka veľmi zaujímavé možnosti ako pre letnú, tak aj pre zimnú turistiku. A tiež „pobyt“ v pár desiatok rokov vzdialenej minulosti. Napr. taká oblasť pod Veľkým Kaukazom, Svanetia, kam patrí aj dedina Ushguli s asi 200 obyvateľmi. Je len pár km od hraníc s Ruskom a s príchodom prvého snehu až po jeho roztopenie (čo trvá asi 3 ½ mes.) je úplne odizolovaná od sveta. Aj v letných mesiacoch je tam prístup možný len na štvorkolkách alebo im podobných autách.  Kedysi v TV frčala reklama na syntetické „maslo“ Perla. Ja ten slogan trochu upravím na „Gruzínsko sa oplatí“ vidieť. Ostatné nech prezradia priložené foto.

  Ako tam cestovať? Sú dve miesta s medzinárodným letiskom. Kutaisi, čo je tretie najväčšie mesto Gruzínska. Je zároveň "vstupnou bránou" pre západnú časť krajiny. Z Budapešti tam lieta nízkonákladová spoločnosť Vizair.  Moja jediná skúsenosť s nimi ma presvedčila, že 1x stačilo. Ak si k letenke na chartrový let, ktorá sa dá kúpiť od 100 do 160,- € prirátate príplatok za rozmermi obmedzenú batožinu, cestu do BUD a späť a prípadné parkovné, ak použijete vlastné auto, zistíte že z Viedne sa tam cez Kijev dostanete max. za rovnaké náklady a to s batožinou do 23 kg a s príručnou batožinou na palube. Tam aj späť sa cestuje v normálnom čase a nie v noci! V gruzínsku je k dispozícii ešte letisko v Tbilisi, čo je destinácia viac vhodná pre návštevu sverovýchodného Kaukazu a východnej časti krajiny. Z Kutaisi je približne rovnako ďaleko na severozápadný Kaukaz (Svanetia) ako aj na juhozápad do Batumi, ktoré je len pár km od Turecka. Jeho nová časť svojou architektúrou výrazne predbieha aj Bratislavu, do ktorej sa u nás investuje výrazne najviac zo všetkých slovenských miest.