Expedícia BALKÁN 2014 - 4. časť - Albania - prvý kontakt s krajinou

Od začiatku našej expedície Balkán 2014 uplynulo niekoľko dní. Zatiaľ sme prešli Maďarsko, Srbsko, Kosovo a Macedoniu. Spali sme v srbskom Leskovaci, v albánskej časti Mitrovice v štáte Kosovo a v moteli situovanom na diaľnici Matky Terezy v Macedonii.

Pred obedom prichádzame na macedónsko albánsku štátnu hranicu. Už posledné desiatky kilometrov Macedonie sú znateľné štátne symboly Albánska a to nielen na mnohých rodinných domoch, ale aj na stožiaroch popri ceste. Tu na albánskej hranici okrem zástavy, ktorá je samozrejmosťou zastavujeme pri tabuli s mapou Albánska. Niekoľko fotografií pokračujeme cez mimoriadne hornatý terén do vnútrozemia. Zastavujeme sa na prvej benzínovej pumpe IT Oil, kde si chceme dať espresso. Žiaľ je vypadnutá elektrina a nevedia rozchodiť ani dieselový agregát, ktorý je pri každej väčšej budove. V miernom daždi pokračujeme smerom na Tiranu, kde na ceste plnom zákrut vidíme doteraz prvú a dnes už vieme, že počas celej expedície dlhej 3400 km aj poslednú haváriu. Dodávku prekotil nabok podľa všetkého vodič, ktorý dostal mikrospánok. Prechádzame malými dedinkami a opätovne poznáme dopravné prostriedky v mnohom pripomínajúce dobu zpred revolúcie v našej krajine. Jedno je však nepopierateľné - Albánsko je známe nespočetným bunkrom betónových polkruhových bunkrov a mimoriadne obľúbenými autami značkami Mercedes. Už od prvého momentu ich tu vidíme stovky a to od tých najstarších až po najnovšie modely. Všetky autá vrátane toho nášho sú špinavé od blata, s čím počítajú podnikaví domáci a na každom kroku zriaďujú improvizované umývačky áut, pozostávajúce z voľne tečúcej vody cez záhradnú hadicu a kefy na umytie auta. Úrovni umyvárky zodpovedajú aj reklamy - LAVAZ vidíme častejšie ako potraviny alebo krčmu.

Po krátkej zastávke a malom občerstvení v prvom malom mestečku od hraníc smerujeme cez stále mimoriadne hornatý terén so zaujímavou červenou zemou na Tiranu. Vychádzame na krátky úsek rýchlostnej cesty, ktorý pokračuje moderným tunelom, za ktorým sa nachádza útulný motorest s príjemnou obsluhou. Zastavujeme tu a konečne si dávame vytúžené espresso. Kvalita je výborná a až tu začíname chápať potrebu zvyknúť si na iné ceny.

Albánske peniaze zamenené ešte nemáme, preto požadovaných niečo cez 200 LEK hodnotíme ťažko. Žiadame o možnosť zaplatiť v Eurách a cena oznámená čašníkom ma dáva do kolien. Dve kvalitné malé espressá s džúsom pre Deniska zaokrúhlene smerom na hor stoja 1,50 Eura. A to si dovolím povedať, že čašník urobil dobrý obchod minimálne v prepočte kurzu. Spokojní odchádzame k autu a prekvapene sledujeme mladíka v reflexnej veste, ktorý zastavuje premávku pri našom cúvaní von z parkoviska.

Improvizované obchodíky priamo pri hlavnej ceste prípadne doslovne opreté o skaly vidíme po celej ďalšej ceste až k diaľnici, ktorá nás dovedie až do Tirany. Po diaľnici ideme štandardných 110 km/h a bavíme sa o našich prvých pocitoch získaných za prvé hodiny pobytu v tejto ešte dostatočne nepoznanej krajine.

V tom Monika vykríkne: "Brzdi". Bez akejkoľvek dopravnej značky, upozornenia či akéhokoľvek spomalenia diaľnica končí. Krátkym prudkým zjazdom, na ktorom je potrebné zatočiť do pravého uhlu, resp. o 180 stupňov do mesta. Videl som všeličo a jazdil som všelikade, ale toto ma naozaj prekvapilo. Na najbližšom možnom mieste zastavujem a Monika berie kameru s tým, že túto atrakciu je nevyhnutné patrične zdokumentovať. Následne sa vraciam na "výjazd" z diaľnice a sledujem premávku. Autá jazdia kolmo do protismerných pruhov a podobným štýlom ako sme brzdili my, brzdia v podstate všetci, len ich výraz tváre nie je taký prekvapený ako nepochybne bol náš. Domáci to jednoducho poznajú. Asi 20 minút stojíme na štrkovom parkovisku, na ktorom zákonite musí skončiť každé auto, ktorého vodič prehliadne neoznačené ukončenie diaľnice.

Je čas pokračovať na miesto ubytovania, radi by sme to stihli ešte po svetle. Pýtame sa mladej rodiny, ktorá práve nastupuje do vedľa nás zaparkovaného auta. Ponúkajú nám, že ich môžeme nasledovať, oni v Durres žijú. Dostávame šancu prejsť mesto Tirana skratkami cez ulice v centre, do ktorých by sme inak nezablúdili ani omylom. Asi za hodinu a pol po niekoľko desiatok dlhej diaľnici vchádzame do centra Durres a telefonicky ohlasujeme Ridvana, majiteľa CK Albania Tour. Pokým po nás príde, robíme v potravinách bežný nákup a následne ideme do miesta nášho ubytovania. Po rýchlom vyložení vecí do apartmánovej izby ideme k albánskej časti Jadranského mora. Prekvapuje nás perfektná piesková pláž a vôbec moderný komplex s príslušenstvom zodpovedajúci vyššiemu štandardu ubytovania porovnateľný s ktoroukoľvek zaužívanou overenou turistickou destináciou v západnej krajine s prístupom k moru.

Unavení a plní dojmov si po večeri líhame spať s rozhodnutím, že ak to bude možné, tak tu strávime aspoň 5 dní namiesto plánovaných troch.