Dunajská cyklocesta cesta II. – Mauthausen

Neďaleko od Linza, na ľavom brehu Dunaja leží malé mestečko Mauthausen, cez ktoré vedie cyklocesta R1 a hneď vedľa je ešte menší Gusen. Svojím zovňajškom dnes zapadajú obe tieto miesta do sivého priemeru okolitých mestečiek. Svet však Mauthausen skôr pozná z konca 2. svetovej vojny ako smutne známy koncentračný tábor. Pomocný tábor bol aj v Gusene. Tábor zriadili v lete v r.1938. Výber miesta nebol náhodný. Medzi Mauthausenom a Gusenom  sa nachádzal kameňolom s výskytom žuly. Väzni pracovali pre Deutsche Erd und Steinwerke GmbH, ktorej 100% -ným vlastníkom bola SS. Žula sa vo  veľkej miere spotrebúvala pri výstavbe rôznych nacistických monumentov. V popredí záujmu až do r. 1943 funkcia tábora  bola politická. V tábore sústreďovali politických a ideologických odporcov nacionálneho socializmu, ktorý vtedy bol „v kurze“ po celom Nemecku a jemu spriaznených krajinách, najmä Taliansku. To vysvetľuje, prečo jeden z najväčších pamätníkov obetiam postavený v priestoroch koncentračného tábora  je venovaný práve obetiam z celého Talianska. Až v 2. polovine  r. 1943 boli väzni nasadzovaní na práce v zbrojárskom priemysle. V tom čase v Mauthausene, Gusene a ešte v niekoľkých okolitých táboroch bolo sústredených viac ako 14 000 väzňov. Celý tábor je postavený na oblom kopci asi 300 výškových metrov nad Mauthausenom a to tak, že zo spodu ho vôbec nie je vidno. Od druhej polovice r. 1944 začali do tábora prichádzať celé transporty väzňov najmä z táborov nútených prác, ktoré boli na východ od Mauthausenu. Od tejto doby tu boli koncentrovaní väzni predovšetkým z rasových dôvodov. Prevažnú väčšinu tvorili maďarskí židia a v trochu menšej miere z Poľska a Sov. Zväzu. Okrem nich to však boli aj Nemci, Rakúšania, Juhoslovania a Španieli. Archívne dokumenty nacistickej SS hovoria, že v období medzi august 1938 až máj 1945 sa tu „premlelo“ až 200 000 mužov, žien a detí zo 40 krajín. Zo spomínaného počtu asi polovina prišla o život, pričom asi 50 000 z nich popravili v priebehu posledných štyroch mesiacov vojny. O podmienkach, v akých žili väzni, hovoria myslím dosť výstižne priložené foto. Továreň na smrť, inak sa toto miesto ani nazvať nedá, mala aj tzv. pojazdnú plynovú komoru. Do transportného auta, ktoré pendlovalo medzi Mauthausen a Gusen nastupovali „cestujúci“ živí a v cieli ich už vykladali ich nasledovatelia...Trochu som zvažoval, či niečo napíšem o tomto hroznom mieste a veciach ktoré sa tam diali. Lebo veď predsa som bol na výlete.. Ale žiaľ, aj toto patrí do histórie, ktorú, myslím že je treba poznať a z nej sa poúčať.

     Na záver jeden postreh. Vo vnútri tábora bol zriadený tzv.“Múr nárekov“ kam sa museli postaviť všetci novoprichádzajúci väzni. Dnes sú tam umiestnené pamätné tabule od vlád väčšiny krajín odkiaľ pochádzali väzni. Spomeniem len niektoré: Taliansko, Čína, Turecko, Francia, Španielsko, ZSSR, Polsko,...Náš bývalý spoločný štát má „zastúpenie“ v podobe Ústredia Česko-Slovenského Sokolstva v zahraničí a súčasné nástupnícke štáty CZ a SVK si už vôbec nepamätajú, že v nejakom Mauthausene zahynuli ich občania. Trochu smutné a aj zahanbujúce zároveň. Čo poviete?