Dokumenty z ciest Bianchijana - 3. pokrač.
IRÁN - 3. časť
Satani a Osa zla
Keď sa v roku 1979 vrátil Ayatollah Khomejní z exilu, utiekol pred vypuknutou islamskou revolúciou proamerický následník trónu Rezá Šáh Pahlaví z Iránu do Egypta. Tu mu ale lekári v jemu zhoršujúcej sa rakovine nedokázali pomôcť a Šáh požiadal USA o prijatie a ošetrovanie v amerických nemocniciach. Napriek varovaniam amerického veľvyslanectva v Teheráne prezident J.Carter žiadosti R. Š. Pahlavího vyhovel. To bol začiatok zhoršujúceho sa vzťahu medzi obidvoma štátmi. Pre Irán boli USA vyhlásené za satanský štát, neskorší prezident G.W. Bush vyhlásil v r. 2002 Irán za súčasť teroristických krajín “Osi zla”. Táto nevraživosť v radoch iránskych revolučných gárd sa odzrkadľuje v propagačných plagátoch dodnes.
Metro v Teheráne
Miesto, kde sa hýbali dejiny chcem navštíviť. Pridá sa aj Mirka. Chcem si ešte raz pozrieť obrovský areál amerického veľvyslanectva, ktoré je od r. 1980 opustené a uzavreté. Tu bol začiatok rozkolu Iránu s USA, ktorý sa dohodami vo Viedni ohľadom atómového program Iránu až v dnešných dňoch darí pozvoľna uvoľňovať. K veľvyslanectvu USA ideme metrom zo stanice významného perzského básnika desiateho storočia píšuceho jazykom Fársí (Firdousí).
Women only
Tento východ je asi v druhej tretine nástupišťa v metre. Posledné štyri vozne metra zastavia odtiaľto na nástupišti ešte ďalej smerom dozadu. A pozor! Toto je potom ďalej vyhradené len pre ženy ! Tam muži nemajú prístup. Je vhodné vedieť, aby nenastali konflikty. Ja som to tiež nevedel a nápis na stene som si nevšimol. Priateľsky som bol spolucestujúcimi požiadaný, aby som nastúpil do niektorého z predných vagónov. Darmo, človek sa stále učí. Nenapadlo by ma to. Pripadá mi to niečo ako kedysi lavičky v americkom parku s nápisom “for white only ”! (prekl. z ang. "Iba pre bielych" !).
Bočný vchod
Na rohu Talequani a S.Moffateh ulice je východ z metra. A síce priamo pri bočnom vchode na opustené US veľvyslanectvo. Je to obrovský areál 400 x 300 metrov v tvare písmena L. 4. Novembra 1979 prepadlo 400 radikálnych študentov nazvaných “následovníci Imáma” veľvyslanectvo a zajali všetkých amerických diplomatov a ich rodinných príslušníkov s požiadavkou vrátenia R. Š. Pahlavího späť do Iránu pred revolučný súd. Celý areál bol obklopený tisíckami demonštrujúcich radikálov. Vzťahy medzi obidvoma krajinami sa vyhrotili. Na Irán boli uvalené hospodárske a diplomatické sankcie, ktoré platia do dnešných dní (vývoz ropy, zmrazenie finančných transakcií, monetárneho majetku Iránu, vývoz a dovoz tovaru, náhradných dielov, vyhostenie ilegálne žijúcich Iráncov z USA atď.). Z týchto čias pochádzajú aj všetky nápisy a protiamerické nákresy, ktoré študenti na múry veľvyslanectva napísali a nakreslili. Veľvyslanectvo je dodnes neprístupné, len jedno malé krídlo vedľajšej budovy slúži nejakým študentom ako čitáreň, či študovňa.
Vonkajší múr veľvyslaneckého komplexu
K sankciám sa pridala aj Európska únia. USA začali okamžite zvažovať násilnú vojenskú akciu na oslobodenie 66 – tich rukojemníkov. Nemali však žiadne informácie, v ktorej časti obrovského komplexu sa zajatci nachádzajú a ako sú strážení. Pri vojenskej porade prezident Carter od tejto akcie nakoniec ustúpil, pretože by s veľkou pravdepodobnosťou prišli zajatí diplomati o život. A to si pripadnú ohraničenú vojenskú intervenciu prezident Carter cez červený telefón nechal schváliť aj Sovietskym Zväzom. Namiesto vojenskej intervencie bolo rozhodnuté vypracovať samostatnú oslobodzovaciu misiu. Pripomeňme si dobu, v ktorej sa diali tieto udalosti. V decembri 1979 začala sovietska invázia v Afganistane. Niekoľko mesiacov neskôr napadol Irak Irán a začala 8 ročná Iránsko - Irácka vojna. Pokiaľ bola vypracovaná oslobodzovacia misia, Arafat ako vyjednávač dojednal prepustenie 14-tich zajatcov. Boli to černošskí zamestnanci diplomatických služieb USA a ženský personál ambasády. Na snímke najznámejšia maľba na múre veľvyslanectva.
Hlavný vchod do amerického veľvyslanectva
Tí prepustení zajatci dodali dôležité informácie potrebné pre prípravu posledných 55 tich zajatých diplomatov. V noci z 24. na 25. apríla 1980 začala operácia „Eagle Claw“. Oslobodenie mali vykonať špeciálne posádky šiestich vrtuľníkov Sikorski SH53, umiestnených na lietadlovej lodi USN Nimitz plávajúcej v neutrálnych vodách indického oceánu pri hraniciach medzi Pakistanom a Iránom. Aj s prídavnými nádržami však nemali dostatočný dolet, však Teherán leží na severe krajiny a od lodi je vzdialený 1600 kilometrov. Preto bola v nekonečne prázdnej soľnej púšti Marandzáb cca 500 km juhovýchodne od Teheránu zriadená vojenská základňa, na ktorú prileteli 3 transportné lietadlá Lockheed Herkules so 132 mužmi vrátane špeciálneho komanda a veľkých gumených nádrží na letecké palivo. Sem mali priletieť aj prázdne vrtuľníky, mali byť dotankované a vrátane komanda vykonať oslobodzovaciu misiu. Vrtuľníky cestou ale vleteli do púštnej búrky, piesok zaniesol motory a dva vrtuľníky sa museli vrátiť. Ostatné prileteli s viac než hodinovým meškaním. Po dotankovaní a pri štarte jedna z helikoptér narazila do Herkulesu, obidve lietadlá vybuchli, pričom bolo 8 mŕtvych. Akcia bola odvolaná, zbytok komanda sa vrátilo na svoje základne. V zábere hlavný vchod do veľvyslanectva. Za múrom trčí trofej tej akcie - rotor zničenej helikoptéry je obrátený dole hlavou, takže je viditeľný aj axiálny kompresor prúdového motora.
Tak už dosť o politike
Napísal som to tu len preto, lebo ma tieto dejinné udalosti veľmi zaujímali. Bol som tu aj pred siedmimi rokmi. To bolo ešte zakázané tieto nákresy a nápisy fotiť. Dnes už je to turistická atrakcia. A ešte k tým zajatcom: Iránski radikáli nechceli, aby si prezident Carter pripísal úspech pri prepustení rukojemníkov. Títo boli prepustení na slobodu po 444-tich dňoch v deň, keď novozvolený prezident Reagan zložil inauguračný sľub.
V budúcom pokračovaní to už bude o inom.
Zdroj: Rukopis Bianchijana a fotoalbumy, z ktorých fotky sú uverejňované so súhlasom autora, na ktoré sa vzťahujú autorské práva.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.