Černobylské denníky: Expedícia Černobyl 2016 - "Kyjev - Київ, Киев - moderné mesto s pohnutou minulosťou..." - deň 4.

Kyjev (historicky slov.   (ukrajinsky Київ, Kyjiv [ˈkɪjiw]; rusky Киев, Kijev Kijev, ukr. Київ (Kyjiv), rus. Киев (Kijev), poľ. Kijów, jidiš קיאב (Kijav)) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Hotel  BAKKARA je vlastne botel ukotvený na brehu rieky Dneper. Moderné ubytovanie za výbornú cenu. Odporúčam, sám ešte využijem minimálne pri návšteve mesta s rodinou. Strážené parkovisko, ochotný personál. Moderne zariadené izby s výborným servisom vysoko prevyšujúcim naše potreby. Aj keď úprimne, najdôležitejšou potrebou po dlhej ceste bol spánok.

Hneď ráno naša prvá cesta metrom vedie do múzea venovaného havárii Černobylskej atómovej elektrárne, ku ktorej došlo  26. apríla  1986, teda pred 30.-tymi rokmi. Rozhodne odporúčam vidieť pred návštevou elektrárne či zóny okolo nej a aj tým, ktorí sa na to nechystajú. Z tohto unikátneho  múzea prinesiem samostatnú fotoreportáž. 

Počas dňa sa venujem prehliadke mesta. História výborne skĺbená s modernou architektúrou. Množstvo významných pamiatok a - lacné reštaurácie a kaviarne. To je niečo pre mňa. Všade internet a množstvo ľudí. Naozaj množstvo. Hlavne mladých ľudí. Bavia sa na Majdane, pri zástavkách metra, ale aj na bežných uliciach.

Kyjev má pohnutú minulosť a my toto mesto poznáme hlavne zo správ spravodajských agentúr za posledné roky, kedy sa hlavné kyjevské námestie Majdan do histórie zapísalo revolúciou, blokádami a hlavne stovkami ranených na oboch stranách, ale aj mŕtvymi. Škoda, že počas uadlostí na Majdane sa mi nepodarilo dať dokopy aspoň 3 reportáže chtivých a dostatočne dobrodružne založených kolegov, reportáž z Kyjeva tej doby by bola bývala nepochybne zaujímavá...

Doprava metrom je lacná a rýchla. Lístok stojí  4 UAH, čo je fakt smiešna cena. Kupujú sa žetóny, ktoré sa vhadzujú do turniketu pri vstupe do metra. Za 14 UAH  si kupujem predplatnú kartu na metro s dvomi jazdami, o ktorých viem, že mnou vyčerpané určite nebudú. Kartu totiž kupujem na pamiatku, resp. do zbierky môjmu synčekovi, ktorú zdedil po svojom dedkovi Majkovi. Pravidelne do nej spoločne prikladáme ďalšie a ďalšie exempláre a rozširujeme tak rodinnú cestovateľskú záľubu.

Obedujeme s Majom, Gabom a ich ukrajinským známym v ruskej socialisticky zariadenej reštaurácii za niekoľko Eur.  Oni idú pozerať pamiatky, čo si ja nechávam na ďalšiu návštevu. Matku vlasť som dokonca videl v 2009 roku a reparát až nabudúce so synom.  ;-)

Do centra na Majdan sa vraciam metrom cez najhlbšie položenú zastávku metra na svete. Nie je tomu tak, že by metro išlo  extrémne hlboko pod zemou, ale že ide pod kopcom, na ktorom sa táto časť mesta nachádza. Teda metro ide v rovine, to samotná zastávka je vlastne nezvykle vysoko. 

Prechádzam sa  po Majdane, fotografujem, kávičkujem v kaviarni nákupného centra priamo pod námestím a idem sa pozrieť do hitorickej budovy hotela Ukrajina, kde sme pôvodne mali rezerváciu. Tú sme však zrušili a rezervovali sme už spomenutý hotel BAKKARA, nakoľko v hoteli Ukrajina má prebiehať rekonštrukcia a podľa referencií na nete má byť na izbách zima, prach a v hoteli výrazný pracovný ruch. Na prvý pohľad nepozorujem nič z uvedeného, no vstupná hotelová hala a priestor recepcie môže dosť klamať. Faktom je, že pri takto historickej budove priamo na Majdane, teda v centre Kyjeva, som na základe osobných skúseností očakával  oveľa viac...

Z hotela idem urobiť niekoľko zaujímavých fotografií na námestei z vyhliadkovej terasy nad námestím a následne schádzam na ulicu, kde sú pamätníky a pietne miesta venované demonštrantom. Množstvo fotografií, kvety, listy, odkazy... Skľučujúco pôsobí hlavne helma prestrelená guľkou pod fotografiou jedného z nich. Z tohto miesta na Majdane prinesiem samostatnú fotoreportáž.

V jednom z kníhkupectiev kupujem výbornú knihu venovanú práve tejto historickej udalosti s názvom  94 dní.

Ďalšie tentokrát kapučíno si dávam v luxusnej kaviarni v uličke pri Majdane a večerať idem do bežnej "výžerky" presne oproti kaviarne. A práve tu robím test preukazujúci, že cestovať a vidieť to isté z mesta, krajiny či určitej akcie sa dá draho, ale aj úplne lacno. Záleží len na konkrétnom jedincovi, pre ktorú variantu sa rozhodne. Ale o tom bude samostatný článok.

Pred  21:00 hodinou sa vraciam na hotel, pobalím si veci a v kaviarni  na recepcii z fotoaparátov ešte sťahujem ďalšie fotografie. Idem spať krátko po polnoci. Vstávam o 7:30 (Jano síce pre jeho behanie buntošil už o šiestej), nakoľko o  8:30 minibusom na dva dni odchádzame do stráženej  Černobylskej zóny.

Batožinu si nechávame v hotelovej miestnosti na ten účel určenej, autá na stráženom parkovisku. A bez akýchkoľvek poplatkov. Neuveriteľné, nechce sa mi tomu veriť...

O pol deviatej mi na mobil volá sprievodkyňa Myška s tým, že môžeme nastupovať. Krátke zoznámenie na úvod a už sedíme v zánovnom mikrobuse, opúšťame Kyjev a smerujeme na sever do  Černobyľu. V jednom z magazinov  pri ceste ešte nakupujeme nejaké drobnosti a už prechádzame bezpečnostou kontrolou na prvom stanovisku stráženom políciou a vojakmi. Vchádzame do prísne stráženej zóny okolo  Černobyľskej elektrárne, ktorá v apríli pred  30 rokmi spôsobila zatiaľ najväčšiu haváriu v atómovej elektrárni s najväčším únikom radiácie do voľného prostredia v histórii ľudstva.

Začína naše dobrodružstvo a snaha pravdivo priblížiť, čo vlastne Černobyľ dnes je a čo byť mohol. Ale o tom neskôr...