Je tomu už  28 rokov, čo hasiči hasičskej stanice v Černobyle po výbuchu reaktora po nezvládnutej skúške, vyštartovali, aby zachránili svet. V tomto prípade doslovne, no pre nich žiaľ naposledy. Nakoľko neboli presne informovaní, o akú haváriu reaktora sa jedná, zasahovali bez potrebných ochranných prostriedkov a tak "schytali" najväčšiu dávku radiácie pravdepodobne od výbuchu atómovej bomby v Hiroshime.

Je tomu už 28 rokov, čo Sovietske vedenie trestuhodne a neospravedlniteľne klamalo desiatky tisíc obyvateľov mestečka  Pripjať. Aj títo na nedbalosť politikov doplatili svojim zdravím.

A je tomu už 28 rokov, čo je Černobylská tragédia mementom zlyhania ľudského faktora z dôvodu arogancie jednotlivcov, vyvyšovania sa nad iných pre politickú funkciu a podceňovania rizík spojených s riadením takého kolosu, akým Černobylská jadrová elektráreň nepochybne bola.

V roku  2009 som osobne absolvoval expedíciu priamo do Černobylu. Na vlastné oči som videl, čo znamenajú desiatky rokov v mŕtvej a pred zrakmi verejnosti uzatvorenej zóne okolo elektrárne. Bola to expedícia, ktorá mi jasne ukázala, ako dôležitý je rešpekt človeka pred prírodou, vedeckým i objavmi, fyzikálnymi zákonmi  a silou techniky. Podobné poznanie by na vlastnej koži mali zažiť všetci, ktorí sa vo svojich riadiacich funkciách cítia byť neohroziteľnými  a neomylnými. Možno by pri pohlade na skazu Černobylu veľa vecí začali chápať inak...