Buenos Aires a krátko o histórii Argentíny

V úvode tohto príspevku si dovolím krátky exkurz ku diskusiám niektorých čitateľov-diskutérov na SeOnLine. V článku M.M. o dotácii pre SeOnLine odznela aj kritika ku obsahu a úrovni uverejňovaných príspevkov. Ak majú SeOnLine “redaktorov“, tak asi jediný, kto sa venuje tejto práci „na plný úväzok“ je M.M. Všetci ostatní prispievatelia sú obyčajní amatéri, ktorí to robia ako hobby pre vlastné pobavenie a pobavenie čitateľov. Pričom toto hobby prináša úžitok v podobe lepšej informovanosti obyvateľov Serede, ako keby boli odkázaní len na SN A tiež SeOnLine má „trochu“ širší záber, ako SN. Ak však má niekto výhrady ku úrovni, obsahu alebo témam jednotlivých článkov, má to dosť jednoduché. Nemusí ich čítať. Vopred sa takto chcem ospravedlniť práve týmto čitateľom, že tu predkladám na čítanie niečo, čo sa netýka ani nášho mesta a ani našej krajiny. V týchto dňoch sa v Argentíne začali dosť masívne oslavy tzv. „Bicentenário“ teda dvojstého výročia od vzniku nezávislej Argentíny. Ak nazrieme trochu do dejín Argentíny, tak zistíme, že prvý krát bolo kolonizované ústie rieky Rio de la Plata (Strieborná rieka) španielskymi dobyvateľmi v r.1516. Cieľ usadiť sa tam, bol, zabrániť expanzii portugalským kolonizátorom, ktorí v tom čase už mali obsadené územia patriace dnešnej Brazílii a hlavne získať pre Španielskú korunu nové územia, z ktorých by bolo možné hospodársky ťažiť. Až v r. 1776 však, za vlády Španielského kráľa Carlosa III. bolo zriadené vicekráľovstvo Rio de La Plata, ktoré zaberalo podstatnú časť dnešnej Argentíny, Paraguaya, Uruguaya, Bolívie a časť dnešného Peru. V r.1808 Napoleon Bonaparte, po invázii do Španielska dosadil na španielsky trón svojho brata José Bonaparte. O dva roky neskôr, v r.1810 dorazili správy o tejto zmene aj do BsAs, ktoré však túto zmenu odmietlo uznať. To odštartovalo 25. Mája 1810 začiatok boja o nezávislosť odstránením starostu BsAs Cicnera z funkcie. Celý proces boja o nezávislosť trval 6 rokov a vyvrcholil 9. Júla 1816 v provincii Tucumán, vyhlásením nezávislosti od Španielskej koruny. Udalostiam z týchto významných dní (25. Máj1810 a 9. Júl 1816) boli postavené pomníky, ktoré pri návšteve BsAs nemožno obísť. Na námestí 25. mája je postavený pomník, hneď oproti radnici (el Cabildo) kde neskôr bola obďaleč postavená aj vládna budova tzv. Casa Rosada (Ružový Dom). Na pamiatku dosiahnutia úplnej nezávislosti postavili iný pamätník, tzv. „Obelisco“. Ten stojí uprostred „Avenida 9. De julio“. Tieto, pre Argentínu tak významné dátumy, pripomínajú tabule názvov ulíc či námestí po celej krajine. Vyhlásenie nezávislosti od španielskej koruny (1816) vyvolalo občiansku vojnu (1816-1852), ktorá vyvrcholila vyhlásením ústavy v r. 1853. Tá garantovala rovnosť pre všetky provincie. Argentína postupne naberala na hospodárskom rozmachu a v r. 1880 bola ku nej pričlenená aj dnešná Patagónia. Stala sa tak po Brazílii druhou najväčšou krajinou na Juhoamerickom kontinente. Obdobie medzi rokmi 1880 až 1920 bolo obdobím najväčšieho ekonomického rozmachu vtedy už republiky Argentína. Mesto Buenos Aires leží na pravom brehu rieky Rio de La Plata. Je to však len posledný, pomerne krátky úsek rieky Paraná. Tá vo svojej delte dosahuje šírky okolo 50 km. O tom že to nie sú už vody Atlantiku nás presvedčí ich farba bielej kávy. Samozrejme, že skoncentrovaný priemysel do tejto oblasti zanechal stopy aj na čistote tohto veľtoku. Argentína svojim veľkým prírodným bohatstvom, dobrými životnými podmienkami a pre našinca extrémne veľkou rozlohou, priťahovala mnoho ľudí najmä z Európy. Toho si boli vedomí aj ľudia, ktorí spravovali túto krajinu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahovala krajina vrchol svojho rozmachu. Pre dobré prístupové podmienky do krajiny práve cez BsAs, ekonomický rozmach poskytoval tomuto mestu priestor na nebývalý rozmach. Ten priťahoval aj nových prisťahovalcov. Prísť do nového sveta, bez zázemia, nebolo a nie je také jednoduché ani dnes. Preto magistrát mesta pre nich zriadil priamo v prístave tzv. „casa de inmigrantes“ (dom pre prisťahovalcov). Aj na dnešné pomery je to dosť impozantná budova, ktorej časť je dnes už čiastočne schátraná. Tento dom slúžil ako útočište pre tých, ktorí po vystúpení z lode nemali kam ísť. Pojal až 3000 osôb. Bol to „hotel“ na spôsob aj nám dobre známych vojenských kasární. Tam našli zdarma „domov“ na dobu 30 dní so všetkým potrebným. Teda ubytovanie, stravu, lekára vrátane izolačných miestností pre chorých. Tých 30 dní mali na to, aby sa adaptovali v novej zemi a našli si miesto, kde sa usadia. Zväčša to ale končilo tak, že sa všetci posunuli len na perifériu rýchle sa rozširujúceho mesta. Dnešné „gran“ BsAs počíta spolu s predmestiami asi 11 miliónov obyvateľov, ktorí žijú na rozlohe trochu viac ako 200 km2. V r. 1810 ich bolo okolo 40 tis. Samotný „Capital federal“ má niečo viac ako 3 mil. Ostatné tvoria satelity, ktoré sú tak tesne pripojené k centru, že cudzinec nespozná kde je predel. Tak vznikli štvrte ako Boca (la boca = ústie, ústa). Leží v ústí rieky Riachuelo . Založili ju chudobní prisťahovalci z Talianska. Takou štvrťou zostala Boca dodnes. Asi nie je náhodné, že odtiaľ pochádza jeden z najpopulárnejších klubov krajiny, Boca Juniors. Ako takmer všetky juhoamerické mestá, je aj BsAs postavené na princípe siete ulíc s rozstupom 100x100m (tzv. cuadras). Na otázku, ako je tam a tam ďaleko, dostanete namiesto odpovede „asi 5 min odtiaľto“ odpoveď „sú to štyri cuadry“. Má to mnoho výhod. Ale jednou z nevýhod bolo, že postaviť štadión v tejto sieti priamo v meste bol riadny rébus. Preto „la bombonéra“ kde Boca hráva, má strmé tribúny a práve tá štvrtá, pre spomínaný dôvod chýba. V okolí sa všade na každom voľnom pľaci preháňajú mladíci za loptou. Azda najviac pamiatok na koloniálne obdobie je v štvrti San Telmo, ktorá susedí s Boca a je hojne navštevovaná cudzincami. Sú tam stavby s vplyvom španielskej architektúry. Počas obdobia žiarivého ekonomického rozmachu, na konci 19. a na začiatku 20. storočia, hlavným a najvýznamnejším partnerom krajiny bolo Anglicko. Boli to práve Angličania, ktorí sa snažili o získanie vplyvu v tejto krajine. Okrem niektorých stavieb, ako pamiatka na Angličanov tu podnes premávajú vlaky po ľavej strane. S Anglickom má Argentína dodnes „nevysporiadané“ územné nároky. Sú to Islas Malvínas (Malvínske ostrovy) ktoré Britská koruna anektovala v r. 1833. Vo svete sú známe v anglickom prepise ako Falklandy. Spory o toto nehostinné územie s extra drsnou prírodou vyvrcholili v r. 1982 otvoreným vojenským konfliktom. Zahynulo v ňom 692 prevažne mladých ľudí z celej krajiny. Hospodársky rozmach z prelomu storočí umožnil, aby BsAs vyrástlo v mesto s monumentálnymi stavbami (divadlo, univerzity, parlament, bazilika a iné), kde takmer všetko má európsky nádych a mnohé z toho aj pochádza z Európy. Napr. budova parlamentu, kam sa dá dostať na exkurziu, je celá postavená z materiálu, ktorý má pôvod v Európe. Jedinú výnimku tvorí koža. Azda najznámejšou je avenida 9. júlio, dlhá až 10 km. Po celej svojej dĺžke je široká jednu cuadru, teda 100m. Je to najširšia ulica na svete. V priesečníku s ul. Corientes je v strede postavený už spomínaný obelisk, na ktorom sú vyznačené významné dátumy z histórie krajiny. Práve toto miesto bolo v uplynulých dňoch určené na defilé všetkého, s čím sa môže krajina pochváliť. Miesto tam mali aj imigranti so Slovenskými koreňmi, na ktorých nie je až také ťažké naďabiť. Ešte aj dnes, hoci už tam narodení, sa mnohí hlásia ku svojim predkom aj bez podpory tzv. vlasteneckého zákona.