„Zažili sme skutočnú Casablanku...“ - alebo ako Maročan s nami urobil obchod minimálne tohto mesiaca

Casablanca -   دار البيضاء Dár al-Bajdá’, Maroco - voľné pokračovanie  3. časti cestopisu  
"MSC Divinou do Casablanky, na Kanáre, Madeiru  za relaxom, poznaním a dobrodružstvom"

„Zažili  sme skutočnú  Casablanku...“  - alebo ako  Maročan s nami urobil obchod minimálne tohto mesiaca

Asi taký názov by som zvolil pre fotoreportáž z Casablancy, ktorú sme sa rozhodli počas  našej návštevy „okúsiť“.  Každodennú realitu bežného obyvateľa veľkomesta, špinu na uliciach, príbytky z hrdzavého vlnkového plechu či rozpadajúce sa stavby. Veľkomestský ruch na preplnených uliciach ako z filmu, trh s najlacnejším z najlacnejšieho a mäsiarstvo priamo v križovatke na ulici. Nazretie do nefalšovaného života  „domorodcov“ sme vymenili za  kochanie sa na nablýskaných mramorových dlažbách chrámov v sprievode turistov, ktorí sú presne inštruovaní, kedy, čo a ako majú turistom ukázať. Aj to je totiž marketing.

Z námestia najznámejšej  mešity sa pešo uberáme tam, kde už na prvý pohľad môžeme očakávať obydlia tých chudobnejších. Netreba ani ďaleko chodiť. Všade prítomná špina na ulici, domáze zvieratá pobehujúce  a potravu hľadajúce v odpadkoch. Elektrické káble povytŕhané a voľne pohodené po zemi. Polorozpadnuté motorky, bicykle  a kočíky plné niekedy jediného majetku tých, ktorí ich tlačia.  Húfy deciek naháňajúcich sa za loptou pomedzi jazdiace autá   a motajúcich sa bezdomovcov. A všetko to najlepšie a najlacnejšie, čo domácim dáva príroda.

Pomaly sa medzi domácimi pohybujeme a testujeme, ako sa budú voči votrelcom s foťákmi v rukách správať. Vyzerá to tak, že im naša pritomnosť veľmi neprekáža, až na pár predavačov, ktorí sa pri fotení otočia. Žiaden otvorený konflikt sa nekoná. Dokonca vo väčšine prípadov práve opačne, Deniska toľko ľudí za dve hodiny nepohladkalo, či minimálne sa mu neprihovorilo. Vymyká sa štandardu, ktorý v tejto časti  Casablancy prevláda.

Sme hladní ako vlci a kopy ovocia nás lákajú viac, ako normálne jedlo. Pristupujeme k jednému „mobilnému hypermarketu“ a pýtame si kilo banánov. Vyberáme ktoré a po odvážení počujeme cenu – 1 Dirham. Problém, nemáme zamenenú ani vindru. Pýtame sa, koľko  chce Eur. Naša otázka ho jednoznačne vykoľajila, medzinárodnému biznisu sa evidentne nevenuje. Na pomoc s transakciou si pozval skúsenejšieho kolegu. Ten mu velavravne našepkal -  1 Euro!  S úsmevom mu mincu podávam a on ju s úsmevom prijíma. Kamoš mu niečo vysvetľuje, kamoš a ja vieme čo.  Dedulo urobil minimálne obchod mesiaca. Kurz  Dirhamu voči Euru je asi 11:1 v neprospech Dirhamu. Takže obchodník nám banány predal  takmer dvanásť násobne predražené. Teda podľa ich cien. Nám to však nevadí. Ani u nás by sme ich nekúpili lacnejšie a prečo dobrovoľne neprerobiť a neurobiť radosť poctivému obchodníkovi. Ešte jedno foto, poďakovanie sa za obed a pokračujeme v spoznávaní skutočnej  Casablanky.

Tak teda mohli vzniknúť fotografie, ktoré podobne ako v Bangkoku,  Hong Kongu či v iných metropolách najlepšie charakterizujú ich bežný život. To, čo vidíme v katalógoch  CK je iba a iba divadlo pripravené pre neskutočné prachy platiacich turistov.

Tak teda mohli vzniknúť fotografie, s ktorými sa s čitateľmi i cestovateľmi radi podelíme...